Titulný obrázok

Ako ďalej... - Máme za sebou prvé desaťročie tretieho tisícročia. Z miléniového ošiaľu sme sa prepadli do globálnej celospoločenskej krízy. Architektúra hľadá svoje modely pre nové tisícročie. Analógovo, či digitálne? Tak znie aktuálna otázka súčasnosti. Čoraz viac nám demonštrujú objekty vo zvlnených formách schopnosti počítačov a programov v architektúre ...

Staré a nové v Bratislave - Architektúra je stále na očiach: šťastie, keď sa niečo podarí, smola, keď niečo nevyjde. Ak v tomto meste žije štyristodvadsaťtisíc obyvateľov, alebo počas pracovného týždňa aj šesťstotisíc (dnes nikto presne nevie), máme tu rovnaký počet architektov. Každý si povie svoj názor.
Pokiaľ ide o minulosť, zdá sa mi, že architekti by mali robiť väčšie „PR“. Väčšmi vysvetľovať dobový kontext, politický nátlak, uverejňovať pôvodné návrhy, ktoré mali vyhrať rôzne súťaže, či už na Petržalku, podhradie alebo budovu Slovenskej národnej galérie. Kolujú legendy o projektoch, ktoré boli vraj oveľa lepšie, ale verejnosť ich neveľmi pozná ...

Zelená sa tráva... - Mám už „svoje roky“, a tak ako každý starší človek spomínam sentimentálne na detstvo a mladosť – a v tej súvislosti, samozrejme, na mesto, kde som sa narodil a vyrastal. Teda na Bratislavu. Ako celkom malý chlapec som býval s rodičmi na Mostovej ulici oproti Redute. Takže si ešte pamätám Štefánikovu sochu na mieste dnešných Štúrovcov a, samozrejme, potešil som sa, keď sa ocitla aj s levom opäť pri Dunaji, tentoraz oproti SND. Po roku 1948, keď otca ako mnohých iných „odstavili“, presťahovali sme sa do omnoho menšieho bytu na Jedlíkovu ulicu. Tam bolo čosi, čo na Mostovej nebolo: dve pasáže (ASO - pasáž a ROYKO - pasáž), dvory domov z Heydukovej ulice ...

Bytová vila POMARANČ - Objekt sa nachádza na zaujímavom pozemku pod vinohradmi nad hlavnou stanicou. Vzhľadom na stiesnené podmienky na pozemku a snahu využiť toto miesto na sto percent bytová vila zaberá okrem stanovených odstupov od susedov takmer celý pozemok. Skutočnosť, že daná lokalita sa nachádza v svahovitom teréne umožnila riešiť vstup do objektu a do spoločnej garáže z ulice, aj napriek tomu, že sú umiestnené v rôznych úrovniach.
Aj pri pragmatickom využití plochy pozemku má dom niekoľko čŕt, ktoré posúvajú bývanie v ňom mimo zaužívaný štandard.
Vstupná hala objektu prístupná z ulice, alebo z garáže prebieha vertikálne cez tri nadzemné podlažia (spolu so svetlíkom cez štyri). Nachádza sa v nej centrálne dvojramenné schodisko a vstupy do jednotlivých bytov ...

Bratislava spláca dlh významným osobnostiam svojej histórie - Pred budovou Slovenského národného múzea v Bratislave odhalili 28. októbra 2010 pamätník Československej štátnosti. Pamätník stojí na mieste pôvodného z roku 1988 komponovaného vo forme pylónu s levom, ktorý pochádzal z pôvodného pamätníka M. R. Štefánika.
Teraz sa socha a kópia pamätníka M ...

Moje mesto budúcnosti - Spolok architektov Slovenska v spolupráci s Brítish Council a občianskym združením Archimera zorgani¬zovali národnú literárnu súťaž na tému Moje mesto budúcnosti. Cieľom bolo vzbudiť najmä u mladých ľudí záujem o architektúru, priblížiť im problematiku architektúry a súčasne získať ich názory na budúce formovanie slovenskej architektúry a urbanizmu.
Súťaž bola určená občanom Slovenskej republiky, jednotlivcom - autorovi, autorskému kolektívu vo veku do 35 rokov.
Porota zasadala 28. októbra 2010 v priestoroch Spolku architektov Slovenska na Panskej ulici č. 15 v Bratislave ...

Dušan Samuel Jurkovič perom Dany Bořutovej - V sále Dušana Jurkoviča Spolku architektov Slovenska sa uskutočnil 22. novembra 2010 krst monografie Dany Bořutovej Architekt Dušan Samuel Jurkovič. Podujatie otvoril prezident Spolku architektov Slovenska Ján Bahna. Po jeho vystúpení sa ujali slova Generálny riaditeľ Slovartu Juraj Heger a autorka knihy Dana Bořutová. K prítomným sa prihovoril tiež historik výtvarného umenia Karol Kahoun:
„Dušan Samuel Jurkovič perom Dany Bořutovej. Sú knihy, ktoré prichádzajú na svet nenápadne, ticho, už vopred prichystané na intímny rozhovor s čitateľom ...

Po seminári „S.O.S. z Markušoviec“ - V letohrádku Dardanely kaštieľa v Markušovciach sa 29. októbra 2010 uskutočnil seminár s názvom „ S.O.S. . ...

(SOS) z Markušoviec - Patrím medzi našincov, ktorí možno poznajú viac Európu, ako svoje Slovensko. Mnohé zážitky, ktoré vás poznačia na celý život, majú často banálny, alebo náhodný pôvod či históriu. Mojim najčastejším dopravným prostriedkom za posledných 35 rokov je auto. Z lietadla toho moc nevidno a z auta rútiaceho sa v koridore diaľnice o nič viac.
Takmer desaťročie, ale najmä posledné dva roky, som chodil za svojimi kolegami a študentmi z Fakulty umení TU v Košiciach vlakom. S odchodmi tam i naspäť ráno i poobede ...

Bytový dom Jesenský vŕšok Banská Bystrica - V časopise ARCH 03/2010 bola publikovaná realizácia bytového domu Jesenský vŕšok v časti Kačica v Banskej Bystrici od autorov Andrey Klimkovej a Petra Kručaya s recenziou od Martina Repického.
Recenzia, napriek slušnému a uhladenému tónu, bola pomerne kritická a s väčšinou jej obsahu sa plne stotožňujeme. Objekt poznáme takpovediac veľmi dôverne. Pri raňajkách, pri obede, či pri večeri sa môžeme kochať pohľadom na jeho peknú bielu štítovú stenu, tvaroslovne zdramatizovanú plochami tmavošedej farby. Z naznačeného vyplýva, že sme sa ako dvaja architekti ocitli na opačnej strane barikády, teda v úlohe občanov – účastníkov konania, a tak pomerne podrobne poznáme aj samotný vývoj, od dokumentácie pre územné konanie až po zrealizovanie stavby. Toto poznanie, ktoré je v značnom rozpore s niektorými pasážami recenzie a najmä s publikovanými fotografiami je hlavným dôvodom, pre ktorý sme sa rozhodli napísať tento text, aj keď od zverejnenia recenzie uplynulo už takmer pol roka ...

Ibiza nie je len rozmarný ostrov zábavy
Bola aj inšpiráciou pre Le Corbusiera a Waltera Gropia
- Ostrovy Ibiza a menšia Formentera pôvodne nepatrili medzi Baleárske ostrovy. Dlho ostávali stranou masového turizmu, aj keď majú ešte príjemnejšiu a vyrovnanejšiu klímu ako Mallorca a Menorca. Už v januári tu kvitnú mandľovníky a postupne sa začiatkom jari ostrov zmení na farebný raj. Prvý hotel na Ibize postavili až v roku 1934 a masový turizmus ostrov objavil až v sedemdesiatych rokoch. Práve zachovaný prírodný charakter ostrova prilákal v šesťdesiatych rokoch prvých návštevníkov - deti slnka, skupiny „hippies“, ktoré tu našli kľud a príjemnú klímu pre svoju filozofiu voľného života v prírode. Usadili sa tu aj viacerí umelci a spisovatelia ...

Premietanie filmu Zmenil tvár Šanghaja - Spolok architektov Slovenska, Slovenská televízia a Media film pozvali architektonickú obec a vzácnych hosťov pri príležitosti prvého stretnutia priateľov architekta L. E. Hudeca na premietanie filmu Ladislava Kaboša Zmenil tvár Šanghaja. Na podujatí, ktoré sa uskutočnilo 22. novembra 2010 v kine Mladosť na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave sa k zúčastneným prihovoril tiež Štefan Šlachta:
„ Ladislav Hudec - meno, ktoré pred rokmi takmer nikomu na Slovensku nič nehovorilo. Okrem jediného článku Gejzu Balašu v Pamiatkach a múzeách zo 60 ...

Výber z toho, čo odznelo na 14. konferencii FORUM 2000 v Prahe v októbri 2010 - Pred päťtisíc rokmi vzniklo v Mezopotámii prvé mesto. Pred tritisíc rokmi Gréci vymysleli pravidelnú uličnú sieť a pred dvoma tisícmi rokmi Rímania postavili prvé bytové domy. Keď počet obyvateľov v Ríme dosiahol jeden milión, museli začať „skladať ľudí nad seba“. Pred stopäťdesiatimi rokmi pán Otis vynašiel výťah. Odvtedy sme schopní stavať mrakodrapy. V rovnakej dobe Briti vynašli podzemnú dráhu, čo umožnilo zdvojnásobiť kapacitu ulíc – v podzemí ...

Architektúra v prostredí mediálnej civilizácie - (Svet ríše zvierat v džungli je nemilosrdný, ale prirodzený a svojim spôsobom spravodlivý. Džungľa v ríši ľudí bude zákerná, neprirodzená, zničujúca a nespravodlivá k ríši zvierat.)
Kultúra sa definuje ako komplex existenciálnych, intelektuálnych a emocionálnych čŕt spoločnosti, zahŕňajúci umenie, literatúru, životný štýl, hodnotový systém, tradície a vieru. Kultúra je zárukou kontinuity vývoja spoločnosti, je zviazaná s minulosťou a kreuje autority. Kultúru postupne „ovplyvňuje“ civilizácia, ktorá je súhrnom jej materiálnych a technických výdobytkov, ktoré určujú úroveň spoločenského vývoja. Je spojená s technologickými inováciami a so sociálnym pokrokom ...

Krst knihy Pezinské motívy - Podvečer 7. novembra 2010 sa v mestskej vinotéke v Pezinku konalo uvedenie do života knihy Pezinské motívy. Kniha vznikla výberom z kresieb a textov z denníkov vášnivého dokumentaristu, ktorý kade chodil tade kreslil. Jeho bohatý život a zložitý osud ho v rokoch 1962 – 1965 privial aj do Pezinka. Po návrate z väzenia dostal pracovnú príležitosť v Okresnom stavebnom podniku v Pezinku. Počas jeho pôsobenia v tomto podniku neprestal zaznamenávať v škiciach atmosféru mesta pred jeho katarziou, pred nástupom žeriavových dráh a bagrov ...

Cena ARCH 2010 - Vo štvrtok 11. novembra 2010 v priestoroch Dvorany Ministerstva kultúry SR slávnostne odovzdali Cenu ARCH 2010.
Cena ARCH je prestížnou cenou za architektúru, od roku 1998 udeľovanou odborným časopisom ARCH o architektúre a inej kultúre, ktorý od roku 2006 vydáva Vydavateľstvo Eurostav, s.r.o. Zámerom ceny je vyzdvihnúť pozoruhodné diela domácej architektonickej scény a prispieť tak k jej ďalšej kultivácii ...

Stretnutie po 50. rokoch - Naša, dnes už 64 ročná, Alma mater v poslednú septembrovú sobotu ožila nezvyčajným ruchom (skôr šumom). Postupne sa vo vestibule schádzali absolventi FA-PS SVŠT, ktorí oslávili už 50. výročie od promócie po absolvovaní štúdia v rokoch 1954 - 60. V ročníku ich bolo 26.
Takmer ideálne štúdijno-ateliérové podmienky a predpoklady pre vzdelanie a odborný rast im vytvárali vynikajúce osobností fakulty ako Belluš, Cenek, Hruška, Chrobák, Karfík, Kedro, Koula, Lacko, Ondreička, Piffl, Struhár a ďalší. S úctou a vďakou na nich všetci spomínajú ...

Reakcia na rozhovor Slávne vily Slovenska - Som vďačný za príležitosť byť jedným z autorov publikácie "Slávne vily Slovenska". Venoval som sa hájovni na Rovniach pod Babou horou, ktorú zostavovateľ, profesor Matúš Dulla zaradil do zoznamu vybraných objektov. Mrzí ma však deformovanie skutočností uverejnené v tejto publikácii, na čo som ešte v príprave textov upozornil. Dúfal som, že argumenty, ku ktorým som dospel, sú dostatočné na pochopenie príbehu tohoto nesporne zaujímavého objektu. O to viac ma zarazilo opakované tvrdenie Matúša Dullu v rozhovore venovanom publikácii, ktorý bol uverejnený vo FA 11/2010, že súčasná hájovňa bola postavená podľa pôvodnej. Nie je veľa objektov z dávnejšej minulosti, ktorých presné určenie termínu ich vzniku je tak jednoznačne zdokumentované, ako je to v prípade hájovne pod Babou Horou ...

Moderná architektúra ako pamiatka. - Vedecké kolokvium a výstava AA20: Materiálový register modernej architektúry
Pod pojmom moderná architektúra chápeme okrem stavieb medzivojnového a povojnového obdobia aj oveľa „novšie“ architektonické objekty vrátane stavieb z druhej polovice 20. storočia. Tieto budovy sú stále funkčné, postupne si ale začínajú vyžadovať výraznejšie rekonštrukcie. Z prevádzkových a technických dôvodov je však tendenciou nie ich opravovať, ale zásadne obnovovať alebo meniť. To vlastne znamená viac či menej ničiť tú vrstvu architektúry, ktorú berieme ako pamiatkovo významnú. Spôsob muzeálneho, konzervačného zachovania a obnovovania toho pôvodného aj so stopami staroby, ako to väčšinou prebieha pri hlboko historických pamiatkach, je však v tomto prípade stále chápaný ako prístup mimoriadny a nezvyčajný ...


>> archív časopisu <<

Hľadaj tento text: