Téma: Organická architektúra versus Internacionálny štýl

25.1.2001 |  archinet
 
Prvá časť diskusie bola postupne publikovaná v časopise Fórum architektúry (12/1999, 9/2000, 12/2000, 1/2001). So súhlasom oboch autorov túto diskusiu zverejňujeme aj my a otvarame ju pre celú komunitu architektov.


::Pridať diskusný príspevok::

Dátum: 24.7.2006
Od: fatales
Predmet: RE: Organická architektúra versus Internacionálny štýl
PRILOZNIK VS. KRIVITKO

Dátum: 17.5.2002
Od: j.p.
Predmet: RE: Organická architektúra versus Internacionálny štýl
A čo čakáš keď sa háda Bahna versus Pástor.

Dátum: 1.5.2002
Od: ed
Predmet: RE: Organická architektúra versus Internacionálny štýl
Hned na zaciatku musim povedat, ze nie som architekt. Hladanie nejakeho stylu v architekture sa mi zda prekonane a zbytocne. Ak maju architekti pocit, ze musia hladat nejaky styl, ktori by bol vychodiskom z bludneho kruhu, mali by sa v prvom rade vymanit z klasickeho rozmyslania v dvojrozmernych podorysoch, klasickych materialoch a poobzerat sa co nove sa udialo za poslednych desat rokov v technologiach a materialoch.
Ceska neomoderna a ani internacionalny styl nie su podla mojho nazoru progresivne smery, akokolvek tak chcu vyzerat. Ani kvazi progresivny high-tech s ocelovymi I-profilmi. Pamatam si prednasku Kaplickeho na FA STU a jasajuce publikum na konci. Bohuzial, ani jeho architektura sa neda oznacit ako progresivna - B.Fuller robil podobne projekty polstorocia pred nim.
Architekti by si uz konecne mali vyzliect cierne rolaky a hlavne by mali prestat rozmyslat v centrimetroch a prejst na milimetre. Prestat pouzivat pocitace iba ako nastroj na vytvaranie nerealnych perspektiv a efektnych nalestenych vizualizacii a zacat ich pouzivat efektivne na simulacie, pevnostne analyzy, parametricke modelovanie.
Osobne mi je jedno, ci ma dom rovnu strechu a bielu omietku s okruhlim oknom a je nazyvany ako internacionalny, alebo ma drevennu strechu a je nazyvany organicky - je to ta ista technologicka uroven. Debata o organickej architekture versus internacionalnom style sa da prirovnat k debate ohladom vzhladu drevenneho kolesa na voze v 21.storoci - ci maju byt casti toho drevenneho kolesa tvarovane skor organicky, alebo skor geometricky.

Dátum: 22.10.2001
Od: Martin Mašek
Predmet: RE: Organická architektúra versus Internacionálny štýl
Pekne, ze ste tu chybu opravili, ale aspon ste to mali priznat ...

Dátum: 21.5.2001
Od: Martin Mašek
Predmet: RE: Organická architektúra versus Internacionálny štýľ
Sakra, vážení, gramatická chyba v nadpise!!!!!!!! Nebláznite a opravte ju!

Dátum: 30.3.2001
Od: Jan Bahna
Predmet: RE: Organická architektúra versus Internacionálny štýľ
Milý Peter,

budem písať prehľadne, aby si tentokrát objavil podstatu mojich myšlienok :

v úvode minulého článku píšem, že moje pripomienky sa týkajú jednostranného a nekritického preberania určitých názorov, ktorých dogmatické opakovanie nemusí mať dobrý vplyv na našu architektúru. To je podstatná myšlienka môjho pracne vyrobeného kompilátu.
Z Tvojho článku vyberám systematicky pojmy, na ktoré chcem odpovedať.

O KOMPILÁTE,
nečakal som žiadnu inú odpoveď. Môj pracne a seriózne vyrobený kompilát je citátom rôznych prameňov a názorov, ktorými som Ti chcel priblížiť pohľady aj inej skupiny architektov a teoretikov na maďarskú organickú architektúru, pretože tieto Ty asi neberieš a nečítaš. Teda , aby si rozumel sú to názory rôznych architektov, teoretikov, ale i moje. Aj moja architektúra je kompilát širokej škály kontextov, ktoré musím do návrhu pretransformovať, pretože moje krédo je individualita každého zadania. Rôzne metódy prístupu volím pre stavby v historickom kontexte, v prírodnom prostredí, pri rekonštrukciách historickej architektúry alebo rekonštrukciách klasickej moderny. Verím , že architektúra poskytuje vždy širokú škálu racionálnych i poetických prístupov. Myslím, že vzájomné prerastanie prírodného a umelého prostredia je trochu zložitejšie ako to niekedy interpretujete. Metóda hľadania vzťahu k prírode v živej architektúre mi pripadá často povrchná a schematická. Za Vás už ideológiu vymyslel majster a pred ním jeho učitelia. Váš kompilát je obmedzený výrazovými prostriedkami „Jeho“ štýlu.

O NACIONALIZME,
to si u mňa na zlej adrese. Nikdy som s tým pojmom nemal problémy. Stále rád chodím aj do Maďarska. Netúžim a nehľadám národný výraz v architektúre. Naša generácia, či si to pripúšťame, alebo nie, je už navždy zaťažená Čechoslovakizmom, ktorý nás učil striedmosti a racionalite, ale i tolerancii, nadhľadu a otvorenosti k rôznym vplyvom. Tie dva národy sa v spolužití vhodne dopĺňali. Najradšej by som bol stredoeurópanom. Mali by sme more a prístav v Terste. Bratislava je križovatkou kultúrnych ciest a preto je jej architektúra kompilátom názorov. Nakoniec aj Štúrovci sa priklonili k Viedni, ktorá je najprirodzenejším centrom našej časti Európy. Či Tvoj kostol pôsobí ako slovenská chalúpka, alebo je Tvoja tvorba akási slovenská, to mi nevadí a ani to v nich nehľadám. Skôr sa zaujímam o to ako je komponovaná v krajine, ako slúži veriacim, či sa jej podarilo vytvoriť prostredie pre vnímanie ducha. Myslím si, že tu je vyjadrená väčšia skromnosť a racionalita slovenskej architektúry, čo cítia podľa Tvojich vyjadrení aj Maďari. Sme pre nich ekonomicky, historicky i výrazove chudobnejší, menej dekoratívni a nedostatočne teatrálni. Neviem ako rozlíšiš rusínsku, nemeckú a slovenskú architektúru na našom území. Organická architektúra je však internacionálna, príroda patrí nám všetkým. Vezmi si Zahu Hadid z Iraku, je svetová a organická. Prívlastok maďarská posúva architektúru do nacionalistickej polohy. Tento názov oficiálne používate aj Vy, jej obdivovatelia a nasledovníci. Organická architektúra sa v Maďarsku stáva druhým národným štýlom. V období socialistického internacionalizmu to bolo asi dôležité pre zachovanie národnej identity, podobne ako po vzniku Rakúsko - Uhorska bolo potrebné rozvinúť ideu veľkého Maďarska. Dnes sme snáď ďalej. Česi si neglorifikujú slovanskú epopej od Alfonza Muchu a netvoria v nejakom národnom slohu alebo slovanskom slohu. Ich súčasný sloh je prevažne civilný a občiansky. Národný sloh majú dávno za sebou pred storočím v období národného obrodenia. Definovanie nacionalizmu a regionalizmu je vecou vnímania, ale nie predmetom súčasnej tvorby. Preto je prestavba centra Dunajskej stredy v štýle maďarskej organickej architektúry neprirodzená. Ak by tam vznikla spontánne regionálna architektúra, ktorá by mala vzťahy k existujúcemu prostrediu, bolo by to prirodzené. Plánovanie a koordinácia architektúry v Dunajskej strede z Budapešti osobne Makovczom svedčí o niečom inom, čo sa musí označiť ako implantácia maďarskej organickej architektúry. Je podobne problematická a agresívna ako surovo osadené paneláky z minulého obdobia. Keď sa niečo opotrebuje, je potrebné hľadať nové cesty, či je to moderna alebo organika.

O VÝSTAVE SPOLOČNOSTI K. KÓSA,
videl som ju už v lete v Benátkach. Navštívil som maďarskú expozíciu organickej architektúry v Benátkach v roku 1991 tiež na bienále. Pozrel som si aj výstavu v Bratislave, teda väčšinu exponátov som poznal. Najviac ma predsa len zaujal Tamás Nagy so školou v Aszóde a kostolom v Dunaújvárosi. To boli snáď najstriedmejšie veci na výstave. Bolo tam veľa objektov, foriem i tém, ktoré sa na týchto výstavách opakujú. Bolo tam veľa bombastických a nabubrelých foriem, veľa dekoru, veľa romantiky. Práve táto výstava s koncentráciou organických foriem je dôkazom nebezpečenstva premnoženia určitej ideológie a foriem. Mám pred sebou obdivuhodnú sériu sprievodcov po budapeštianskej architektúre z konca storočia a secesie. Porovnávam. Musím konštatovať, že jej škála je napriek určitým príbuznostiam so súčasnou organickou architektúrou pestrejšia. Tam išlo o budovanie veľkomestskej štruktúry s množstvom tém a prirodzeným dobovým štýlom, ktorý bol paralelou k európskej secesii a eklektike. Súčasná organická architektúra inklinuje k dedinskému prostrediu, ktoré často tvoria domáci architekti a tu je nebezpečie vzniku treťotriednych plagiátov. Keď sa táto architektúra vnáša do mestského prostredia nastávajú problémy.

O IZMOCH,
cituješ , že v princípe je jedna architektúra a to organická. Škála architektonických názorov sa vždy pohybuje medzi racionálnym a duchovným prístupom. Akonáhle sa preferuje jedna stránka v jej tvorbe , vzniká izmus. Nehrozí práve maďarskej organickej architektúre už izmus?

O DOBREJ ARCHITEKTÚRE,
takéto absolútne hodnotenia sú subjektívne a nemali by sa používať pri vážnejšom hodnotení architektúry. Je to možné prehlásiť v úvodzovkách, ako pani Šrámková túži postaviť „dobrej dům“. Pre Teba je istotne tzv. dobrá architektúra, maďarská organická. Každá architektúra preferuje určité funkcie a faktory. Niektoré úplne zavrhne a podcení. Niekde je nie dobrá a niekde môže byť celkom dobrá. Tak sa to tiahne dejinami a tak vznikajú rôzne kritéria dobrej architektúry. Nehľadajme záchranu v relativizme dobrej architektúry. Architektúra nesie v sebe širokú škálu definícií. Najnovšia je snáď od Mariána Zervana - Architektúra ako paradox. V definíciách architektúry sa skutočne nájde veľa rozporuplných pohľadov.

O SPUPNOSTI, NABUBRELOSTI A STRIEDMOSTI,
pre mňa bolo práve na výstave spoločnosti K. Kósa množstvo spupných a nadutých stavieb. V ich nabubrelých kopulách, tombách a klenbách víťazí forma a bombastičnosť nad zdravým racionálnym myslením. Kde je tu striedmosť ku ktorej vyzývaš? Veď každá forma, každý fragment je dekorovaný. Adolf Loos napísal knihu „ Ornament a zločin“, ktorá bola reakciou na obdobie eklektiky konca storočia. Maďarsko má predsa len blízko k Balkánu, nesie stopy stáročnej tureckej okupácie. Má v sebe kus sentimentu a romantiky s hlbokým vzťahom k svojej zemi. V jednom krásnom maďarskom halgató sa spieva „ Ešte aj ten Boh je Maďar“. Toto všetko vytvára ich tendencie k dynamickejším výtvarným formám. Ich národná hrdosť a energia je obdivuhodná. Cez národný kontext sa dostávajú do povedomia sveta, čo sa nám nedarí. Je možné, že Ty v tom nabubrelosť a teatrálnosť nevidíš. My máme ten pocit. To je práve tá zložitosť pohľadov na architektúru.


O VYBITÝCH KONCEPTOCH
súčasnej architektúre sa vytýkajú vybité koncepty. Tak sa opotrebovala aj klasická moderna. Zdá sa, že aj prezentovaná vetva maďarskej organickej architektúry je silne vybitá, je opotrebovaná. Má za sebou desaťročia veľmi úspešného hľadania, ale v niektorých situáciách už jednostranného. Sú prirodzene osobnosti aj v Maďarsku, ktoré bez teatrálnosti a glorifikácie hľadajú jej ďalšie cesty. Bol by som rád, keby sa to aj niekomu z Vás podarilo a neboli by ste odkázaní na import ideí.

O VEŽI,
veža patrí k obľúbeným témam romantickej architektúry. Aj postmoderna sa k nej vracala. Budapeštianske vežové nárožia ponúkajú množstvá inšpirácií. Viem si predstaviť Makovczove zaľúbenie v tejto téme. Vaše zadanie dostavby veže Košického dómu sme v škole zhodou okolností riešili s Radom Gonosom v roku 1999 ako príspevok Košíc k výročiu osláv nastávajúceho Milénia. Dúfam, že z nej niečo zostalo zachované a návrh Vám poskytne iný, myslím, že súčasný pohľad na danú tému. Skôr by mohol vyvolať diskusiu o medializovanej alebo hmotnej architektúre, pretože k tomu zadaniu je potrebné pristúpiť virtuálne a nehľadať paralelnú formu novej hmoty.

Výstavu veží som dodatočne videl v Košiciach a musím konštatovať, že väčšina návrhov potvrdila tézu o vybitých konceptoch. Naša svietiaca nehmotná veža vystihovala dobu konca storočia.

s pozdravom
22.2.2001
J. Bahna

Dátum: 15.3.2001
Od: Tomáš Sobota
Predmet: RE: Organická architektúra versus Internacionálny štýľ
Dobry den, kolegovia.

Budem stručný, pretože času je málo. Chtiac-nechtiac súhlasím s pánom Bahnom, vzhľadom na môj vek a vnímanie architektúry ako strojcu nášho prostredia. Môj názor je založený na fakte, že architektúra nie je svojím poslaním tvorba a tvárnenie hmoty, lež tvárnenie priestoru a jeho identifikácia za pomoci hmoty.

S pozdravom...

TS

Dátum: 7.1.2001
Od: Jano Bahna
Predmet: Poznámky k Pásztorovmu očareniu architektúrou
Milý Peter,
nerád prijímam hru na otvorené listy, ale na Tvoje intervencie, pretože sú kultivovane slušné, už musím reagovať. Pokúsim sa objasniť môj vzťah k maďarskej architektúre a k architektúre všeobecne. V dejinách umenia existovali aj zaujímavé a produktívne otvorené listy. Nemusia to byť vždy listy plné nenávisti a obviňovania. Som za listy, ktoré budú dialógom a objasnia verejnosti niektoré fakty hlavne o maďarskej architektúre. Nakoniec aj Ty vo svojom poslednom liste vyzývaš k serióznemu dialógu. Na úvod Ťa môžem uistiť, že moje pripomienky nikdy neboli smerované k Tvojej osobe, ale k jednostrannosti a nekritickému preberaniu určitých názorov, ktorých dogmatické opakovanie nemusí mať dobrý vplyv na našu architektúru.
Istotne poznáš maďarskú architektúru lepšie ako ja. Ovládaš reč, pracoval si tam, rozvíjaš vzájomné kontakty. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch som mal o maďarskej architektúre tiež celkom dobrý prehľad. Teraz po otvorení sveta ju už tak nesledujem. Budapešť bola pre nás „najeurópskejším“ dostupným veľkomestom a stalo sa pre nás učebnicou. Chodili sme sa tam učiť tradičný urbanizmus, ale aj modernisticky orientovanú architektúru. Peter Reimholz, Antal Lázár, István Janáky, Gábor Turányi, Ferenc Bán, Fintov ateliér a iní. patrili k mojim typom. Obchodné domy Domus boli našimi vzormi pri projektoch podobných objektov u nás. Sympaticky pôsobil nedávno na mňa aj maďarský pavilón v Hannoveri na Expo 2000, aj keď patril k organickej vetve architektúry. Určite bol úspešnejší ako český pavilón či naša expozícia. Sklamala ma však prezentácia na Bienále v Benátkach, kde sa Maďari vrátili opäť k historizujúcim reminiscenciám. Minulé bienále napríklad obsadili nepochopiteľným dekonštruktivizmom. Už tu je prejav dvojpólovosti v ich architektúre. Pre Váš ateliér je prirodzene účasť na tomto svetovom fóre v maďarskej expozícii veľkou poctou. Je možné, že som bol v niektorých faktoch o cenách nepresný. Ďakujem za opravu. Podstatná je skutočnosť, že v Maďarsku dva architektonické prúdy existujú. Mám v rukách katalóg Bienále architektúry z Benátok 1991, kde bola prezentovaná kompletná škála maďarskej organickej architektúry. Najsympatickejšie sú tie poctivé hry architektúry s prírodou, kedy ešte nevznikla schématická vetvičková a vežičková aplikácia prírodných prvkov na stavebných štruktúrach v mestách. Tie príklady, ktoré hľadali hlbšie vzťahy ku krajine a prírodnému prostrediu sú mi blízke. Vedľa tohto katalógu však leží aj katalóg výstavy z Berlína, vydaný akadémiou umení, ktorý reprodukuje maďarskú modernu a jej vzťahy k Európe. Je rovnako zaujímavý ako ten o maďarskej organickej architektúre. Súčasne študujem maďarské číslo World Architecture a práve tu je maďarská architektúra rozdelená na „organic“ a „international“. Organický prúd stelesňuje Makovecz ako „Big Mak„. Protagonistom internacionálneho štýlu je József Finta. Takže dva prúdy nie je môj výmysel.
Spomínam si, ako si už v osemdesiatych rokoch vodil na Slovensko Makovcza a Dévényiho. Všetci aj s Čechmi na Kapitule sme im závideli tú tvorivú slobodu a ich úspechy v boji s oficiálnym architektonickým schematizmom. V tom boli ďaleko pred nami. József Finta už staval pre západných investorov medzinárodné hotely. Som rád, že tak citlivo vnímaš architektúru a že si očarený architektúrou svojho majstra. To Ti nikto nemôže vziať. Máš to strašne jednoduché, keď máš takúto istotu. To uspokojenie je však nebezpečné. Nám, ocitajúcim sa pri každej akcii v iných problémoch, hľadajúcich vzájomné súvislosti a pochybujúcich o každom štýle sa, to nedarí. Každého však očaruje iná architektúra. S tými zámkami rodinného šťastia a idealistickými víziami Thomasa Moora, ktoré objavuješ v diele Imre Makovcza a produkuješ vo vlastných projektoch, je to podľa nás racionálne mysliacich architektov prehnané. Architektúra takúto moc nemá. Práve táto architektúra, ktorá sa importuje na Slovensko a v nekonečných variantoch mení u postmakovczovských epigónov na domy pre novú zbohatlícku vrstvu. Podporuje populizmus, efektnú komerciu a dobre sa predáva. Určite lepšie ako racionálne sociálne projekty. Väčšina slovenských konzumentov i architektov trpí komplexom ľúbivosti a výtvarnosti. Je to čiastočne ospravedlniteľné reakciou na uniformovanú panelovú výstavbu. Vy túto komerciu ešte podkreslíte sugestívnymi duchovnými prezentáciami a už je mýtus na svete. Komerčné strieškové kreácie a romantické bavorácke domčeky v našich vilových štvrtiach majú blízko k tejto vetve maďarskej organickej alebo živej architektúry. Pri zneužití týchto architektonických prúdov živej architektúry je len minimálny posun ku komerčnému gýču. Stačí navštíviť Dunajskú Stredu a cítite v architektúre odvar organiky. Zažil som to lepenie samorastov a nekvalitu realizácie Domu podnikateľov. Za honosnou fasádou sa skrýva podpriemernosť interiérov i remesiel. Keď teda importujete regionalizmus a maďarskú živú architektúru, čo má Dunajská Streda spoločné s Karpatskou architektúrou Sedmohradska? Je to niečo podobné ako socialistický realizmus s národným dekorom v Novej Dubnici. V Dunajskej Strede je panelákové námestie oživené organickým parterom so samorostmi a vežičkovými arkádami. Vrcholom tohto importu je Nádvorie Európy v Komárne. Dotiahli ste tento Disneyland dokonca na pôdu Spolku architektov Slovenska. Podobné komplexy existujú aj vo svete, ale nepropagujú sa ako architektonický produkt. Architektúra je tu sluhom komercie i politiky, aj keď prostredníctvom jej idey sa môžeme spoločne integrovať do Európy. Cestujete po Slovensku so živou architektúrou. Verím, že sa to konzumentom páči. Úradníci na okresných úradoch pod vplyvom týchto výstav ešte smelšie povoľujú odvar majstrových diel. Privezte už aj inú maďarskú architektúru. To prosia aj architekti v Košiciach. Organický prúd v architektúre bude vždy existovať, ale nemusí sa propagovať nekriticky iba jej jedna vetva. Aj vo vzťahu k prírode, ekológii a krajine sa v súčasnej architektúre hľadajú nové cesty, aj organická architektúra reaguje na potreby súčasnej spoločnosti a vytvára aktuálne kreácie. Práve architektonická krajina „landarch„ je azda najaktuálnejšou témou súčasnej architektúry. Často sa práve devastované časti krajiny menia v týchto nových organických, niekedy virtuálnych projektoch na mestá budúcnosti, kde by sa mohlo lepšie žiť. Romantická strieška s vežičkou alebo kopulou, s expresívnymi drevenými konštrukciami nevyrieši problémy súčasnej civilizácie a nie je garantom rodinného šťastia.
Ja o osobnosti Imre Makovcza nepochybujem a ani si to nemôžem dovoliť. Je to architekt, ktorý z východnej Európy dosiahol najvyššie svetové uznanie. Vytvoril osobný štýl maďarskej organickej architektúry, ktorú aj patrične agresívne propaguje. To, že vychádzal aj z diela Károly Kósa, ktorý tvoril a pochádzal zo Sedmohradska, je známe. Transylvanizmus bol jeho filozofiou. Nie je to celkom architektúra našich Karpát, aj keď sa hlási ku Karpatskému oblúku. Tvaroslovie, ktoré aj vy používate, je evidentne prebrané z týchto južných regiónov. Makovecz je pokračovateľom hľadania národného slohu maďarskej architektúry. Po smrti Károly Kósa prebral štafetu. Jeho organická architektúra sa stala po secesii druhým maďarským národným štýlom, to sa nedá poprieť. Po revolúcii v roku 1956 bol nacionalizmus prejavom protestu voči boľševickej okupácii. Na osobu Makovcza existujú rôzne názory. Pre porovnanie odcitujem niektoré:
„Je čím ďalej, tým viac teatrálny. Architektúra by mala byť oveľa serióznejšia ako to divadlo“. Tamas Nagy, architekt;
„Môže existovať iba jeden Makovecz každých sto rokov, čo asi stačí“. Ferenc Callmeyer, komora architektov;
„Architektúra musí reprezentovať dobu svojho vzniku. Makovecz to nerobí.“ József Finta, architekt;
„Je veľa makovczových organických stavieb, ale všetky by mali byť Makovczove.“ Mihaly Varga - Hungarian Architecture Today.
Navštívil som už pred 15 rokmi Makovczove viaceré stavby od Visegrádu až po Sárospatak. Bol jednou z alternatív nastupujúcej kritickej cesty v sedemdesiatych rokoch. Tie skutočne organické stavby vychádzajúce z prírody sú najprirodzenejšie a najpôsobivejšie. Čím viac zachádza do mestskej štruktúry, tým je konfliktnejší. Podobne aj vy ste lepší a prirodzenejší pri solitéroch a v prírode ako v mestskej zástavbe. V majstrových posledných realizáciách sú už citeľné posuny k novému tvarosloviu, čím predbieha svojich epigónov, ktorí preberajú jeho klasické vežičkové a vetvové tvaroslovie.
Vadia mi bezduché kópie jeho stavieb a opakovanie dogmy v každej situácii, či som v meste, na kopci, rovine, či som v regióne Malej uhorskej nížiny, alebo v Tokajských pahorkoch. Či robím malý rodinný dom, mestskú zástavbu, kostol, alebo monumentálny objekt. Mám pocit, že nekriticky sa tu implantuje všade jedna idea. Podľa Tvojho očarenia dokáže táto výnimočná architektúra zmeniť svet. V tomto opakujete chyby svojich predchodcov, modernistov, ktorí chceli tiež radikálne meniť svet. Nedivím sa, že organika má úspech u Porthoghesiho. Ten so svojimi kruhovými kompozíciami patrí už desaťročia medzi jej protagonistov. Venoval sa aj islamskej architektúre a staval mešity. Má blízko k orientálnemu dekoru. Burkhardt vydal celé číslo Domusu venované organickej architektúre. To bolo tiež celkom prirodzené. Už nie je šéfredaktorom Domusu. Jedno je však na Porthoghesiho prednáške zaujímavé (uverejnená v Projekte č. 6/2000), on používa pojem maďarská organická architektúra. Takže Vy k nám implantujete maďarskú organickú architektúru. Jeho citát o tom, čo sa dozvedel v Budapešti, že časti Maďarska patria k iným štátom, už začína byť nebezpečne politicky provokujúcim. Ak sa cítiš byť znalcom maďarskej architektúry a informuješ svojich slovenských kolegov o jej vývoji, tak nezabudni pripomenúť, že tam európsky orientovaní architekti prosia teoretikov, aby prišli prednášať do Budapešti o inej architektúre. Tak tam osobne Andrej Hrausky sprevádzal Petra Zumthora i Keneth Framptona. Určite poznáš názory Ákosa Moravánszkeho i Fritza Achleitnera na maďarskú organickú architektúru a na stredoeurópsky regionalizmus. Berlínska výstava, o ktorej som písal recenziu v Archoch č. 10/99 a vo Fóre architektúry č. 11/1999, prezentovala práve inú maďarskú a aj organickú architektúru. Z tejto výstavy existuje pekný katalóg aj so zaujímavými materiálmi o vývoji vzťahov modernej maďarskej architektúry a európskej moderny. Sú tam citované významné osobnosti svetovej klasickej moderny, ktoré pochádzajú z Maďarska a je ich prekvapujúco veľa. (Marcel Breuer, József a Pierre Vágó, Fred Forbat, László Moholy - Nagy, Lajos Kassák, Farkas Molnár.....) Tam nájdeš aj spomienky na moje maďarské cesty a Nyári Egyetem v Debrecíne, čím reagujem na Tvoju poznámku o neznalosti architektúry susedov. Dávno mám monografie Károly Kósa, Bélu Lajtu i Odona Lechnera. V súčasnosti beží po svete výstava o vzniku metropolí vo vzťahu k stredoeurópskemu prostrediu. V lete príde do Viedne. Existuje z nej výborný katalóg. Aj tam sú zaujímavé články o vývoji architektúry v Maďarsku po rozpade monarchie a o vzniku ich národného štýlu. Ostatne som bol v Budapešti ako člen poroty na EXPO 95. Mal som možnosť poznať urbanistické problémy tohto mesta. Nedávno som v Pontresine diskutoval o maďarskej architektúre s prezidentom spoločnosti Miklós Ybla. Teraz však chodím radšej za dobrou architektúrou napríklad do Viedne a Rakúska, ktorá by mohla tiež rozvíjať svoju monarchistickú klasiku. Ich architektúra je mi svojou civilnosťou bližšia a pre našu ekonomickú situáciu i kultúru vhodnejšia. Porovnaj si racionálnu architektúru Burgenlandu s tým, čo propagujete Vy na južnom Slovensku. Tam, v bývalom Uhorsku alebo zalitavsku, nikto nehľadá súvislosti so Sedmohradskom. Je rád, že žije v Európe.
Pri komentároch k cene Dušana Jurkoviča v Projekte č.6/99 si mal odcitovať člena poroty P. Paňáka, autora Národnej banky Slovenska, ktorý povedal: „Aj keď ešte v menšine, trend k civilnejšej, racionálnejšej architektúre je zrejmý, čo je nádejné.“ Nedeľte Slovensko na duchovný východ a racionálny západ, lebo si budeme musieť priznať, že cez Slovensko stále prebieha určitá hranica voľakedajšej Byzancie a západorímskej kultúry, čomu zodpovedá aj konfesijná situácia. Môžem Ťa uistiť, že mám stále blízky vzťah k maďarskej architektúre i oblasti južného Slovenska. Istý čas som tiež veril v obrodu slovenskej architektúry z týchto smerov. Zdá sa však, že sa musíme viac učiť od západnej civilizácie, ktorá napriek svojim problémom stále predstavuje najvhodnejšie príklady riešení ďalšieho rozvoja našej spoločnosti i architektúry.
Ďalej nechcem zaťažovať polemikou stránky spolkového časopisu, ktorý je vydávaný z príspevkov členov. Má sa venovať architektúre a hlavne publikovať súčasnú architektonickú tvorbu v celej svojej škále. Naša diskusia môže pokračovať na našich internetových stránkach. Bolo by veľkolepé, keby sa Vám podarilo rozvinúť idey majstra do nových humanizujúcich smerov prijateľných pre celú Európu, jej prírodu i mestskú kultúru. Prajem Vám viac odvahy v hľadaní nových vzťahov prírodného a umelého prostredia. Zatiaľ je to bohužiaľ maďarská organická architektúra so silným národnostným podtextom. Jej slovenská odnož je iba jej epigónom. Alebo Vy ste súčasťou tej maďarskej organickej architektúry ?

Tiež kamarátsky Ťa pozdravuje Jano Bahna


Dátum: 2.12.2000
Od: Peter Pásztor
Predmet: Otvorený list kolegovi Jánovi Bahnovi
Milý Jano,
možno sa ti bude zdať moja reakcia oneskorená, veď priamy podnet prišiel od Teba ešte v septembrovom čísle Fóra architektúry, kde som si so záujmom prečítal Tvoj úvodník K veci ... Bol venovaný rôznym architektonickým cenám, ale predovšetkým našej Cene Dušana Jurkoviča.
Žiaľ, musím konštatovať, že nie všetky Tvoje tvrdenia boli k veci. Predsa Tvoje tvrdenie o tom, že v Maďarsku sa udeľujú ceny Károlya Kósa a Miklósa Ybla sa nezakladá na pravde! Architektonická cena Károlya Kósa neexistuje. Korunu všetkému si však nasadil suverénnym tvrdením, že maďarské ceny jednoznačne delia architektov na európsky orientovaných a transylvánsky regionálny prúd! K takémuto tvrdeniu je potrebná veľká odvaha založená na hlbokom poznaní situácie v Maďarsku. Žiaľ, asi opak je pravdou.
Milý Jano, bol by som rád, keby sa architekt Tvojho kalibru neznižoval k takýmto politicko-populistickým tvrdeniam. Uvedom si, že najmä mladá generácia Ťa má zaknihovaného ako slovenskú extratriedu a Tvoje slová sú brané ako berná minca. Som hlboko presvedčený o tom, že sa vo svojom hodnotení súčasnej maďarskej architektonickej scény zásadne mýliš. A zrejme Ťa ešte viac znervózňuje to, že organický prístup (ktorý však nemá korene iba v Maďarsku a ktorý Ty, nepochopiac podstatu veci, nazývaš transylvánskym regionalizmom) ovplyvnil zásadným spôsobom architektonickú tvorbu viacerých architektov na Slovensku.
Z Tvojich tvrdení je mi jasné, že si pravdepodobne nevidel poslednú výstavu organickej architektúry na Slovensku pod názvom Živá architektúra 2000, a ktorá ešte stále koluje (a s úspechom!) po Slovensku, že si zrejme nevidel posledné výstavy Imre Makovcza, Sándora Dévényiho alebo architektonickej kancelárie Triskell z Budapešti. A celkom iste si nemal možnosť vidieť ani veľkú súbornú výstavu maďarskej organickej architektúry, otvorenej pred rokom v Budapešti k 10. výročiu Spoločnosti Károlya Kósa, ktorej vzdali hold aj takí páni ako Paolo Portoghesi (pozn. red.: preklad bude uverejnený v časopise Projekt č.6/2000) – profesor architektúry rímskej univerzity La Sapienza a Francois Burkhardt – šéfredaktor Domusu. Som rád, že v najbližších týždňoch ju budeme môcť vidieť aj u nás na Slovensku.
Milý Jano, bol by som rád, keby sme viedli o architektúre (a nielen organickej) seriózny dialóg podložený dostatočným množstvom exaktných informácií. Teším sa na naše stretnutie na tejto výstave, pričom nepochybujem, že po stretnutí s touto architektúrou nebudeš o nej hovoriť ako o nejakom „transylvánskom regionalizme...“
S kamarátskym pozdravom


Dátum: 5.9.2000
Od: Ján Bahna
Predmet: RE: Organická architektúra versus Internacionálny štýľ
Ubehla prvá polovica magického roku 2000. Blíži sa jeseň, čas udeľovania cien a bilancovania. Tento rok sú tieto akty okorenené mimoriadnym miléniovým výročím. Naša spolková Cena Dušana Jurkoviča má tiež svoje desiate výročie od obnovenia v roku 1990. Celý rok je v znamení rôznych ankiet a rebríčkov najlepších architektúr storočia či desaťročia. Českí teoretici si z takejto ankety urobili aj výstavu. Časopis Archy zverejnil svoj redakčný výber a vyhodnotil dvadsať najvýznamnejších architektúr 20. storočia na Slovensku. Slovenská národná galéria usporiadala syntetizujúcu výstavu slovenského umenia i architektúry 20. storočia. Ankety ukázali, že najťažšie je hodnotiť posledné desaťročie a ešte ťažšie najnovšiu tvorbu.
Rem Koolhaas dostal tohtoročnú Pritzkerovu cenu, ktorá je najvyššou svetovou architektonickou cenou. Peter Zumthor bol odmenený poslednou cenou Mies van der Rohe za najlepšie európske architektonické dielo. Uzatvorená bola česká Grand Prix. U nás boli udelené ceny Stavba roka 2000. Vo svete sa pravidelne oceňujú stavby podľa materiálových kategórií - hliníkové, oceľové, drevené, betónové, keramické a pod. Národné ceny nesú často mená významných architektov, ktorí sú nepísanými garantmi kvality výberu. V Rakúsku existuje Cena Adolfa Loosa. V Maďarsku sú to ceny Károly Kósa a Miklósa Ybla. Do tejto kategórie sa zaraďuje aj naša Cena Dušana Jurkoviča.
Súťaž, ako jeden z prostriedkov na zvýšenie kvality architektonického diela, má svoje korene v antickom Grécku. Prvá porota posudzovala návrhy na kopulu florentského dómu v roku 1418. Prvú Grand Prix, spojenú s cestou do Ríma, udelila v roku 1720 Francúzska akadémia umení. So vznikom súťaží sú, samozrejme, spojené aj škandály neobjektívnych rozhodnutí a zásahov politikov do výsledkov. Súťaž je hra, ktorá prispieva k publicite architektúry. Aby bola čo najobjektívnejšia a čo najmenej poplatná biznisu a lobbizmu, je potrebné definovať presné pravidlá a vybrať nezávislú porotu.
Je vôbec možné objektívne hodnotiť architektúru? Niektorí architekti to zásadne odmietajú. Naopak, teoretici po tom túžia. Zložitosť posudzovania je daná už šírkou definície pojmu architektúra. Architektúra sa môže hodnotiť z rôznych aspektov podľa toho, ktoré sú v tom konkrétnom období najaktuálnejšie a hlavne podľa kritérií, ktoré si stanovia porotcovia. Výsledky sú priamoúmerné úrovni poroty. Preto je náročné vymyslieť štatút zaručujúci aspoň čiastočnú objektivitu poroty. Jedna z foriem, ako to dosiahnuť, je nezávislosť a nadhľad. Dôležité je aj definovanie, čo chceme konkrétnou cenou dosiahnuť, kde sa chceme s našimi výsledkami zaradiť. Napríklad maďarské ceny jednoznačne delia architektov na európsky orientovaných a transylvánsky regionálny prúd.
Cena Dušana Jurkoviča má zložitý osud. Po prvom období udeľovania od roku 1964 bola v roku 1975 nahradená cenou Zväzu slovenských architektov. Tu sa zaviedol byrokratický systém kontroly udelenej ceny predsedníctvom zväzu, ktoré muselo navrhnuté ceny schváliť. Tým sa rozhodnutie stalo neobjektívne a bolo ideologicky ovplyvňované. Tento systém schvaľovania sa čiastočne prebral aj do prvých ročníkov obnovenej Ceny Dušana Jurkoviča a bol postupne terčom kritiky. Štatút ceny bol v priebehu posledného desaťročia asi 8-krát menený. Aj tu sa prejavuje naša architektonická mladosť, tak ako sa v parlamente prejavuje politická nezrelosť nedokonalosťou zákonov, ktoré sa musia stále novelizovať. Už v preambule štatútu našej ceny by malo byť definované, o čo v konkrétnej cene ide, s kým sa chce porovnávať a kam zaradiť.
Najnovší štatút vychádzal z viacročnej kritiky členstva a z praktických poučení. V značnej miere sa tu aplikoval model českej Grand Prix i Ceny prof. Jozefa Lacka. Nepoznám komisiu, ktorá záverečné znenie štatútu formulovala, ale aj v tomto štatúte sú nedokonalé definície. Preambula by mala obsahovať aj vetu o zvyšovaní úrovne našej architektúry v európskom kontexte. Ďalej by táto cena mala byť prehlásená za najvyššiu v oblasti architektúry na Slovensku. Kategória obnova pamiatok nie je vhodný pojem. Zahŕňa iba malú časť rekonštrukcií, ktoré v súčasnosti tvoria asi najsilnejšiu škálu projektov. Vôbec definícia pamiatok a zhodnocovania alebo revitalizácie objektov vyvoláva vo svete široké diskusie. V bode 5 sa hovorí, že spravidla sa nominuje jedno dielo do základných kategórií. To znamená, že môže byť aj viac nominácií v jednotlivých kategóriách, alebo v niektorej žiadna. Porota sa rozhodne už v úvodných kolách, ktoré dielo navrhne na ocenenie, nemôže si odložiť rozhodnutie na záverečné kolo. V štatúte nie je zmienka, že porota musí navštíviť osobne nominované diela v jednotlivých kategóriách, pretože nominácia je tou malou cenou, ktorá tu doteraz chýbala. Až na základe osobného kontaktu s realizáciou môže porota vybrať z návrhov hlavnú cenu. Je možné požiadať o návštevy aj iných budov? V tomto sa tiež dá poučiť z práce českých porôt. Na získanie nadhľadu sa používa medzinárodná nezávislá porota, ktorá je zárukou aj širšej zahraničnej publicity. Nový štatút uvádza dvoch zahraničných členov poroty. Piatich stále navrhujú regióny v paritnom zastúpení. S odstupom času už teraz možno konštatovať, že udelenie niektorých cien v posledných rokoch bolo omylom. O potrebe nadčasovosti svedčia aj rôzne miléniové ankety. Napriek všeobecnému zvýšeniu úrovne realizovanej architektúry v poslednom desaťročí sa v týchto anketách vyskytuje najnovšia architektúra minimálne. To však súvisí aj s prirodzenou negáciou predchádzajúcich období. Iný pohľad nastáva až po generačnom odstupe a nástupe iných názorových prúdov, ktoré negujú zasa to už prekonané obdobie.
Architektonická cena Spolku architektov Slovenska by sa mala odlišovať svojimi kritériami od stavebných cien. Za realizačnými cenami v stavebníctve je silná stavebná lobby, preto majú väčšiu publicitu. Tu sa oceňuje kvalita stavebnej realizácie. Ale pri architektonickej cene by sa malo oceňovať to, čím sa líši architektúra od stavebníctva. To je duchovná kvalita architektúry. V spoločnosti sa prejavuje všeobecná nevzdelanosť v architektúre. Je potrebné zlepšiť publicitu udeľovania ceny, a tým vyvolať diskusiu a väčší záujem verejnosti o slovenskú architektúru. Na koniec si dovoľujem uviesť citát z roku 1965. Jozef Chrobák vo svojej recenzii k druhému ročníku Ceny Dušana Jurkoviča píše: „Vďaka tým najlepším, úroveň slovenskej architektonickej tvorby stúpa. No ak chceme jej ďalší vzostup podporiť, musíme pre najlepšie z najlepších posunúť latku vyššie.“ Môžeme toto optimistické konštatovanie opakovať aj dnes, zvlášť vo vzťahu k okolitej Európe ?