Téma: Skazené ovocie západnej demokracie

3.4.2015 |  Ján Fábri
 
Skazené ovocie západnej demokracie


Skúsme sa pozrieť na niektoré významné momenty zahranično politického diania z neštandardného uhla pohľadu. A síce z hľadiska reálneho ovocia, ktoré ľuďom priniesli. A to na základe známej vety, hovoriacej, že po ich ovocí ich poznáme. Aké je teda ono ovocie, ktoré prinieslo toto dianie bežným, obyčajným a jednoduchým ľuďom?

Pozrime sa takto na udalosti v Iraku, Líbyi a Ukrajine, pretože v nich môžeme nájsť mnoho spoločných styčných bodov. Vo všetkých prípadoch totiž išlo o štáty, ktoré vo svojom pôvodnom smerovaní neboli výrazne prozápadne orientované. V Iraku a Líbyi sa z nášho západného pohľadu nachádzali diktátori, utláčajúci vlastné národy a to až takým spôsobom, že sa to stalo jedným z dôvodov k ich odstráneniu. Tým mali byť tamojší občania zbavení utrpenia, mala im byť prinesená sloboda a zachovávanie ľudských práv, zaručené aplikovaním demokracie západného typu.

Ako bojovníci za oslobodenie ľudu spod jarma diktátorov začali teda USA a ich západní spojenci vojnové akcie, ktorých deklarovanými cieľmi boli iba tie najušľachtilejšie a najhumanistickejšie ideály.

No a teraz, z odstupom času môžeme objektívne posúdiť, aké to prinieslo ovocie. Irak a Líbya sú krajiny, v ktorých bola cieleným bombardovaním systematicky ničená infraštruktúra. Okrem obrovských materiálnych škôd mal ozbrojený zásah za následok i veľké množstvo mŕtvych, zranených a zmrzačených.

V Iraku bola dosadená prozápadná vláda, avšak tento štát sa stal štátom vysoko nestabilným, plným ozbrojených konfliktov a sektárskeho násilia.

V Líbyi vznikli dve vlády a dva parlamenty, súperiace medzi sebou. Okrem toho sa tu nachádza plno rôznych teroristických skupín, ktoré hája so zbraňou ruke svoje kmeňové, alebo náboženské záujmy. Situácia v krajine nemá ďaleko od úplnej anarchie.

Ak sa pozrieme na stav životnej úrovne obyvateľstva, stav ľudských práv a úroveň demokracie, toto všetko zaznamenáva obrovský prepad, Životná úroveň išla prudko dolu, demokracia a ľudské práva sú iba ilúziou v krajinách, v ktorých sa každodenne musíte báť o holý život.

Aké je teda reálne ovocie, ktoré ozbrojené akcie USA a ich západných spojencov priniesli? Zničená infraštruktúra, tisíce mŕtvych, pretrvávajúce násilie, uplatňovanie práva silnejšieho, rapídny prepad životnej úrovne a absolútna nefunkčnosť demokracie západného typu. Národy Iraku a Líbye boli vojenským zásahom USA a ich západných spojencov vrhnuté o tridsať, ak nie o viac rokov dozadu. A ak by sme sa spýtali bežných, obyčajných ľudí, kedy im bolo lepšie, nie len im, ale aj nám musí byť jasné, že určite za Husajna či za Kadáffiho.

Nikto tým samozrejme netvrdí, že neexistovali určité veci, s ktorými sa nedalo u týchto takzvaných diktátorov súhlasiť, ale na druhej strane sa skúsme objektívne pozrieť na to, čo spôsobil západ svojim násilným riešením. Ak totiž bolo vtedy zle, dnes je oveľa horšie! Došlo k mnohonásobnému zhoršeniu životnej situácie obyvateľstva, bolo zabitých a zmrzačených množstvo ľudí, už ani nehovoriac o materiálnych škodách.

Stručne vyjadrené, ovocím jednania USA a západných spojencov je skaza a deštrukcia! Ušľachtilé zámery a dôvody, prečo bol vojenský zásah nevyhnutný je jedna vec, avšak úplne rozvrátené krajiny ako trpké ovocie týchto zámerov je vec druhá.

No a Ukrajina je niečo veľmi podobného. Aj tam pred tým vládol Janukovičov režim, ktorý nebol západu naklonený. Kvôli korupcii bol tento režim násilím zvrhnutý a do vlády v Kyjeve sa dostali ľudia orientovaní prozápadne.

Čo však je toho dôsledkom a aké to prinieslo ovocie? Výsledkom a ovocím násilne dosadenej prozápadnej vlády je občianska vojna, aktivácia neofašistických elementov, tisíce mŕtvych a ekonomicky zruinovaná krajina.

Ak sa teda máme pozrieť čisto objektívne iba na ovocie, ktoré prinieslo presadzovanie prozápadnej orientácie Ukrajiny, tak ide o ovocie nesmierne trpké, predstavujúce obrovský prepad životnej úrovne obyvateľstva, z ktorého je jeho mužská časť ešte navyše ustavičnými mobilizáciami hnaná do nezmyselnej vojny.

Po ich ovocí ich poznáte! V prípade Iraku, Líbye a Ukrajiny priniesla násilná aplikácia západných hodnôt skazu a zmar namiesto požehnania!

Ak bolo za Husajna, Kadáffiho a Janukoviča zle, je teraz lepšie? Ak ale nie je lepšie, ale naopak dokonca mnohonásobne horšie o čom to svedčí? O čom to napovedá?

Realita nám ukazuje, že ovocie násilného šírenia demokracie a takzvanej správnej prozápadnej orientácie sa javí ako niečo mimoriadne skazeného a zlého! Je to čosi podobného tomu, ako keď boli kedysi dávno šírené kresťanské ideály ohňom a mečom. Rovnako je i dnes ohňom, mečom a importovanými revolúciami šírená takzvaná demokracia.

Po ich ovocí ich poznáte! Vedzte teda, že dobrý strom nemôže v nijakom prípade prinášať zlé ovocie. Dobý strom predsa prináša iba dobré ovocie! Zlé ovocie však musí nevyhnutne pochádzať zo zlého stromu! Inak to predsa ne je vôbec možné!

A ešte niečo by sme si mali uvedomiť. A síce upozornenie, skryté v slovách: Dávajte si dobrý pozor na tých, ktorí k vám budú prichádzať ako baránkovia, avšak vo vnútri sú to draví vlci!

Za dravého vlka a za synonymum všetkého zla je dnes západom považované Rusko. Avšak USA a jeho západní spojenci sami seba stavajú do pozície mierotvorcov, presadzovateľov demokracie a ľudských práv. Oni sú tými dobrými a túto veľkú a vznešenú pravdu svorne každodenne šíria všetky im poplatné médiá. A jednoduchí ľudia, podliehajúci médiám, sú vo svojej naivite presviedčaní o našej západnej dobrote a agresívnom a zvlčilom Rusku.

Keby ale väčšina našej populácie nepodľahla západnému, konzumnému spôsobu života, keby sa väčšina našich spoluobčanov nestala ateistami a materialistami, potom by sa asi boli predsa len schopní zamyslieť nad známymi slovami, ktoré nás varujú: Dávajte si veľký pozor na tých, ktorí sa tvária ako baránkovia, ale vo vnútri sú to draví vlci!

Draví vlci, ktorým ide iba o svoj vlastný prospech a ktorým všetko to ostatné, všetky krásne a ušľachtilé reči o demokracii a ľudských právach slúžia len ako zástierka ich skutočných úmyslov. A tie úmysly už ani nie sú skryté, ale otvorene poznateľné podľa ovocia, ktoré prinášajú. Veď predsa po tomto ovocí ich môžeme dokonale poznať! Môžeme poznať, že sú schopní ako vlci na kusy roztrhať celé národy, za účelom vlastných mocenských a koristníckych cieľov, oháňajúc sa pritom ušľachtilými ideálmi.

Kto preto nie je v dnešnej dobe vyslovene slepý, musí za všetkým tým ľúbivo ušľachtilým, čo sa prezentuje navonok vidieť ako na dlani skrytú a zhnitú vnútornú podstatu bezohľadnej chamtivosti a svetovládno mocenských zámerov.

Avšak žiaľ zdá sa, že svet je plný hluchých a slepých, ktorí preto, aby sa oni sami mali dobre držia ústa a krok, a svojim alibizmom schvaľujú zvlčilo zvrátený systém, ktorého súčasťou sa svojim prispôsobením stávajú.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.


::Pridať diskusný príspevok::

Dátum: 30.7.2015
Od: Ján Fábri
Predmet: RE: Skazené ovocie západnej demokracie
Názor na voľnú lásku


Prevažná väčšina dnešných mužov a žien jedná vo vzťahoch medzi sebou spôsobom, ktorý možno definovať ako voľná láska. Alebo snáď ešte výstižnejšie, voľný sex. Medzi vzájomne sa poznávajúcou dvojicou k nemu totiž dochádza už po prvých stretnutiach, ak nie dokonca pri úplne prvom osobnom styku. Pár desiatok rokov nazad bolo takéto niečo ojedinelé, avšak takzvaný „pokrok“ nemožno zastaviť. Ľudia modernej doby žijú rýchlo a vo vzájomných vzťahoch medzi pohlaviami sa už takmer natrvalo udomácnilo to, čo možno nazvať voľnou a neviazanou láskou.

Ale napriek súčasnému trendu sú tu aj iné názory. Snáď nemoderné, avšak opierajúce sa o niečo vyššie. Názory, snažiace sa klásť na ľudí o trochu vyššie nároky, neponechávajúc ich napospas ich sklonu k pudovosti, zmyselnosti a telesnosti.

Sú to samozrejme ony, v dnešnej dobe tak nepopulárne, ale nadčasové, základné ľudsko – morálno – etické princípy, obsiahnuté v Desatore. V súvislosti s našou problematikou tam narazíme hneď na dve prikázania: Nezosmilníš a Nebudeš žiadostivý ženy blížneho svojho. Ide o naozaj jednoduché príkazy a odporučenia, zrozumiteľné absolútne každému, kto sa chce vo svojom živote riadiť vyššími princípmi a nechce sa stať otrokom svojej pudovosti.

Taktiež neskôr ani Ježiš nijako nezľavoval s týchto požiadaviek Svetla na človeka, ale naopak, ešte ich dokonca radikalizoval. Napríklad v súvislosti s prikázaním Nezosmilníš riekol: „Bolo povedané Nezosmilníš! Ja vám však hovorím: Kto žiadostivo vzhliadne na ženu, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“

To znamená, že už nečistá myšlienka na iné pohlavie, myšlienka iba pripúšťajúca možnosť cudzoložstva sa cudzoložstvu rovná. Takáto myšlienka je teda už cudzoložstvom bez ohľadu na to, či došlo aj k jeho fyzickej realizácii. Ak to však dospelo až tam, potom sa ešte znásobuje vina človeka vo vzťahu zákonom k vyššej Moci, dávajúcej celému bytiu morálno etický rozmer.

No a oproti týmto, celkom jasne znejúcim požiadavkám Svetla na bytosť zvanú človek stoja názory ľudí takzvanej modernej doby, nadbiehajúce ľudským slabostiam,  sklonu k nízkosti a živočíšnej malosti, ktorých manifestáciou je to, čo sa vo všeobecnosti nazýva voľnou láskou. Deštruktívnosť takýchto praktík na spoločnosť je však nepopierateľná, čoho svedectvom sú katastrofálne ukazovatele rozpadu partnerských vzťahov.

Pravý, začínajúci vzťah medzi dvomi osobami opačného pohlavia nemá byť totiž stavaný na vzájomnej telesnej príťažlivosti tak, ako je tomu dnes, ale jeho základným predpokladom má byť duševný súzvuk dvojice. Alebo inak povedané, splynutie duší.

No a táto duševná jednota, prostredníctvom ktorej vzniká medzi partermi harmonické doplnenie, takýto stav súzvuku duší potom jednoducho vylučuje niečo podobného, ako neveru, či telesnú túžbu po inom mužovi, alebo žene. Vylučuje ju preto, lebo partneri vyciťujú, že prežívanie takéhoto druhu harmónie duší stojí rádovo omnoho vyššie, ako prežívanie telesného pôžitku pri náhodilých stykoch.

K telesnému spojeniu by teda malo dochádzať iba v prípade dosiahnutia spomínanej duševnej harmónie. Ak totiž takáto harmónia nejestvuje, nijaké sexuálne zážitky ju nemôžu nahradiť. Lebo ak sa dvojice telesnosti dostatočne nabažia, zrazu zistia, že ich už takmer nič nespája a odchádzajú od seba. Žiaľ, odchádzajú od seba mnohokrát iba preto, aby hľadali svoje šťastie v novom, rovnako povrchnom vzťahu.

Voľná láska je falošná cesta, ktorá nám nikdy neprinesie šťastie a želaný stav partnerskej harmónie, pretože prostredníctvom voľnej lásky nemožno dosiahnuť ničoho, čo by bolo hodnotnejšieho, alebo trvalejšieho charakteru.

Z tohto dôvodu by bolo užitočné omnoho viac hovoriť verejnosti a predovšetkým mladým ľuďom o skutočných kritériách pravého vzťahu, s ktorých najdôležitejším je vzájomná duševná harmónia a duševný súlad partnerov. Nesprávne predstavy o voľnej láske, snažiacej sa čo najrýchlejšie siahať po zmyselných zážitkoch, mylné predstavy o voľnej láske, ktorých sú plné knihy, časopisy, filmy, ako i život sám totiž nemôžu nikomu priniesť nič dobrého, ani nič trvalejšieho.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.