Téma: URBANISTI - zobuďme sa !!!

25.12.2006 |  Ján Petrek
 
Nie, nepomýlil som sa, titul inžinier urbanista som pred svojim menom použil zámerne. Možno ako prejav protestu. K napísaniu tejto úvahy ma inšpirovalo veľa javov a skúseností získaných behom viac ako 20 rokov v úlohe aktívneho urbanistu na úrade jedného tridsať tisícového mesta. I toto diskusné fórum ma k tomu inšpirovalo možno banálnou okolnosťou – v kolónke témy sú uvedené rôzne oblasti ľudského poznania a ja som pravdu povediac bol v pomykove, kde môj príspevok zaradiť. Iný na mojom mieste by nad touto otázkou nerozmýšľal a tému by zaradil do sekcie „architektúra“. Bolo by to správne? Prečítajme si, ako slovo „urbanizmus“ definuje Ottov náučný slovník „urbanizmus....súbor vedeckých a umeleckých metód a postupov používaných pri zakladaní a vedomom formovaní prípadne skúmaní ľudského osídlenia v krajine, najmä miest....“ Pozrime sa na ostatné oblasti poznania ako ich definuje slovník napríklad, psychológia, meteorológia, fyzika a podobne: všetky definície sa začínajú takmer rovnako „.....je to veda o ......“ Vidíte ten rozdiel? Prečo je urbanizmus chápaný len ako metóda a nie ako plnohodnotná veda? Ja si myslím, že je to nesprávne. Urbanizmus je veda a to veda nie hocijaká. Kde hľadať príčiny banalizácie urbanizmu ako vedy?
Už na Fakulte architektúry sa na nás, čo sme sa rozhodli špecializovať na tento smer, pozerali „páni" architekti akosi zhora, tento smer bol považovaný za akési „odkladisko“ neschopných študentov. Veľmi ma to vtedy mrzelo. Keby len kolegovia tušili akí vynikajúci vedci pôsobili na tomto obore – pán profesor Šteis, Alexy, Kodoň, Gál, Furdík.... osobnosti svetového formátu, ktorým len komunizmus zabránil, aby sa ich exaktné teórie viac vo svete zviditeľnili. Áno, získali sme titul „Ing.arch.“ spoločnosť nás vnímala ako architektov. I ja som spočiatku prijal túto rolu, hoci ako architekt som sa nikdy necítil. Urbanizmus sa pre mňa stal nielen zamestnaním, stal sa pre mňa i povolaním, koníčkom, srdcom. Čoraz viac som bol presvedčený, že titul, ktorý som získal sú len mimikry spoločnosti na zamaskovanie neznalosti. Neznalosti toho, čo vlastne urbanizmus je. Zamaskovanie hegemónie architektov, ktorí sa považujú aj za urbanistov, hoci o urbanizme nemajú často krát ani potuchy. Myslím si, že to nie je správne. Koľko je na Slovensku profesionálnych urbanistov? Urbanistov, ktorí urbanizmu venujú celý svoj život nielen ako metodike, ale aj ako vede? Urbanistov, ktorí do svojej práce vnášajú výsledky najnovších objavov v oblasti nových vedných disciplín ako je procesová psychológia, teória hier, teória outsourcing sietí, teória chaosu, teória sieťovej komplexity, granulárna fyzika, či fyzika histórie? Existuje na Slovensku urbanista, ktorí vie aplikovať Dirk-Helbingove rovnice do plánovania ulíc a chodníkov? Existujú na Slovensku urbanisti, ktorí sa pokúsili vypočítať Zanette – Manrubiovú fraktálnu postupnosť v štruktúre osídlenia? Nepochybujem o tom, že na Slovensku takíto urbanisti sú, len o sebe nevieme. Neorganizujeme sa. Sme možno „pozašívaní“ po úradoch, v nepriateľskom prostredí ktoré nás nechápe. Nechápe naše myslenie, naše nekonvenčné popisovanie udalostí a javov. Hovorí sa, že čo Slovák, to architekt. Pre urbanizmus to platí dvojnásobne. Fungovanie v takomto prostredí vyžaduje veľké sebazapieranie, ovládanie sa a veľa, veľa energie. Niekedy sa stane, že energií už dochádza dych. Vtedy pomáha pocit spolupatričnosti od kolegov, ktorí sú na tom podobne. Možno by sme sa mali viac organizovať, stretávať sa, vymieňať si informácie, skúsenosti. Mali by sme sa viac spoločensky etablovať a získavať vážnosť. Možno založiť aj vlastnú urbanistickú komoru. Nechcem zbytočne dramatizovať, ale situácia v našom „fachu“ z hľadiska spoločenskej akceptácie je viac ako zlá. Zákon o územnom plánovaní je laickou verejnosťou chápaný len ako anketa občanov o usporiadaní územia a urbanista len ako moderátor tejto ankety. Čoraz viac sa v územnom plánovaní presadzujú ľúbivé aktivity zastrešujúce rôzne občianske iniciatívy, prinášajúce predstavy o rozvoji územia, ktoré však nemusia mať odborné opodstatnenie. Niekedy sú nevedome zneužívané archetypálne hodnotové stereotypy ako je „park, zeleň, ihrisko“, ktoré sa aplikujú ako účinná munícia proti tým, ktorí odborne presadzujú skutočné rozvojové preferencie územia. Môže sa nakoniec stať, že naše mestá začnú svoju energiu potenciálnej renty postupne strácať. Áno, demokracia je pre evolúciu civilizácie nevyhnutnou podmienkou, ale demokracia ľahko môže skĺznuť do retardácie tam, kde do odborných procesov vstupuje laická verejnosť. Zákon o územnom plánovaní aplikuje do urbanizmu inštitút verejného schvaľovania, ale to je kvôli ochrane súkromného vlastníctva, nie kvôli tomu, aby o odborných otázkach rozhodovala laická verejnosť. Aj zákony o zdravotníctve predpisujú súhlas pacientov s náročnou operáciou, ale nepredpisujú aby pacienti hlasovaním určili jej technológiu. Je snáď urbanizmus menej hodnotnou vedou akou je medicína? Aj urbanizmus je vedou o človeku. Skúma priestorové prejavy všetkých činností, ktoré človek vytvára. A hľadá priestorový potenciál, aby sa tieto činnosti mali kde rozvíjať a reprodukovať. Životné prejavy súčasnej civilizácie sú veľmi zložité a dynamické. Na ich pochopenie v komplexných súvislostiach je nevyhnutné použiť exaktný formalizmus etablovanej vedy. Či sa to niekomu páči, alebo nie, tou vedou vždy bol a bude urbanizmus. A preto si urbanizmus zaslúži primeranú vážnosť a postavenie. Urbanisti by mali dať o sebe vedieť viac, ako doteraz. Mať odvahu povedať svoj názor a presadzovať ho aj v prípadoch keď ho verejnosť odmieta. Buďme hrdí na to, že sme urbanisti a dajme to patrične najavo. Objavme svoju stavovskú česť!
Ing.urb. Ján Petrek, Ružomberok




::Pridať diskusný príspevok::

Dátum: 13.3.2007
Od: Jozef Polgary
Predmet: RE: URBANISTI - zobuďme sa !!!
Dobry deň, pán Ing.urb. Ján Petrek rád by som sa opýtal kde ste študovali - ? Nejde tu o omyl s titulu Vášho titulu. Je to pokus o vtip, alebo skôr pokus konkretizovať príslušnosť k stavu.

Dátum: 13.3.2007
Od: Jan Petrek
Predmet: RE: URBANISTI - zobuďme sa !!!
Existuje pomerne mladá veda s názvom vizual science, ktorá skúma aj aspekty skutočnosti, ktoré spomenul pán Beňo – tie, ktoré sa týkajú obľúbenosti úzkych uličiek v štruktúre mesta. Ľudská psychika je nastavená tak, že prijíma informácie v určitom postupnom toku, ktorý je limitovaný množstvom a rýchlosťou toku. Informácie sa spracovávajú v istom časovom slede pričom sa selektuje ich významnosť. Hamiltonov variačný princíp, ktorý som spomenul v inom príspevku spôsobuje to, že nádej na spracovanie majú len tie informácie, ktoré prichádzajú v postupnom prúde nie v príliš rýchlom a nie v príliš pomalom. Aj hudba musí mať určitú rýchlosť, aby sa mohla prejaviť jej melódia, ktorá aktivuje emocionálny zážitok. To platí aj o vizuálnych vnemoch. Ulica je vlastne akoby orchester, ktorý hrá hudobnú skladbu. Tóny sú zreteľné, odvíjajú sa postupne v čase vizuálny zážitok vytvára melódiu. Aj knihu musíme čítať postupne, riadok po riadku. Príbeh sa odvíja v čase, s napätím sledujeme, čo sa stane, ako to dopadne, sme zvedaví, čo bude nasledovať. Uličky sa striedajú s námestíčkami, pieseň znie forte i piano, aby napokon vyvrcholila v grandióznom finále – to práve vstupujeme na námestie. Áno, to je skutočné mesto, ktoré má ducha. Mesto, ktoré má svoj príbeh, ktorého štruktúra dokáže vykúzliť krásnu melódiu.

Dátum: 10.3.2007
Od: Peter Beňo
Predmet: RE: URBANISTI - zobuďme sa !!!
Veľmi zaujímavá diskusia, bohužiaľ, možno trochu v tieni "atraktívnejších" tém. Stále mi vŕta hlavou, prečo bežný smrteľník vyhľadáva spleť stredovekých uličiek, ktoré mu, možno v rovnako stredovekom duchu, určujú smer, na ktorý sa vrství príjemný pocit bezpečia z danej cesty, kde niet miesta pre chaotické blúdenie. Prečo sú centrá miest atraktívnejšie, ako panelákové kolónie a prečo sú ceny nehnuteľností v historických jadrách vyššie, ako na sídliskách. Veď vlastne sídlisko malo byť tým veľkolepým zlomom, ktorý nám ukáže nový život, postavený na ideách vymanenia sa z okovov nevedomosti, na túžbe po slobode, bratstve, rovnosti...Prečo sa na sídlisku nedostavuje ten plánovaný pocit katarzie? To úžasné usporiadanie života na zóny pokoja, práce a zábavy? Prečo je tehlový, či panelový blok s vchodom bez partera, v tichej a izolovanej zóne spánku menej atraktívny, ako vchod do pasáže v pomerne hlučnom centre mesta, kde nad rôznymi butikmi, kaviarňami, nočnými podnikmi je zopár priestranných bytov s vysokým stropom? Prečo je napr. byt na hlučnom nám. SNP v Manderle v Bratislave trojnásobne drahší, než byt na "pokojných" Dolných honoch, dostatočne vzdialených od celého toho mestského humbuku? ...Zrejme kladiem pre dnešok už viacmenej zodpovedané a asi aj banálne otázky. No jedno je isté: dlho potrvá liečenie z chýb plánovaného rozvoja miest, mestských častí.Či už toho našeho socialistického, alebo západného - trochu menej, či inak socialistického. Akosi nám je omnoho viac prirodzené vrstvenie "samé od seba". Je to podobne prirodzené ako pracovný neporiadok, ktorý keď po dlhej dobe upraceme, tak strácame orientáciu a nevieme nič nájsť. Prirodzené a (pre nás, súčasnú spoločnosť) divoké vrstvenie nepredvídaných krokov vrámci štruktúry mestského prostredia ukrýva v sebe viac pozitív, ako sme dnes schopní doceniť. Vnáša nám do každodennosti dynamiku života, postavenú na stretávaní sa, nie na míňaní, či obchádzaní sa.
Súhlasím s autorom tohto diskusného bloku, že urbanizmus je veda. Je to veda o človeku a jeho psychike ktorú na vlnách podvedomia formuje prostredie, v ktorom žije. Mnohé zlé a nepremyslené urbanistické zásahy do veľkých celkov, či tvorba nových mega-celkov stoja za pojmami ako ghetto, gang, drogová závislosť, detská kriminalita, generačná diferenciácia, odcudzenosť. Preto - viac ako o estetike a funkčnosti prostredia je urbanizmus aj o svedomí, o schopnosti predvídať dôsledky, o tom ako pripraviť budúcnosť ďalším generáciám. Je tiež o cite pre priestor a jeho kultúrne a spoločneské danosti. Niekedy totiž treba vedieť, kedy nezasiahnuť.

Pre ilustráciu - jeden drobný príklad: V Aténach (inak pre stredoeurópana chaotické mesto) som sa stretol s veľmi príjemným pouličným javom. Na malom námestí, v urbanistickej štruktúre, vzdialenej cca 5km od centra mesta, no takmer nijak sa od neho nelíšiacej, hneď vedľa ortodoxnej baziliky hrali deti futbal na jednu bránku. Okolo nich sedeli starí rodičia, ktorí sem, tam dostali futbalkou po hlave. Obe generácie to brali s humorom. Tá pouličná bránka bola namaľovaná na stene baziliky, hneď vedľa jej bočného vchodu a bol v nej nápis "nie si sám". Dookola živý pouličný ruch - trolejbusy, skútre, vstup do metra. Zdá sa, že v (pre nás) divokom a chaotickom urbanistickom prostredí, zjavne bez náročného územného plánovania, žijú usmiati a nefrustrovaní ľudia.

Dátum: 2.3.2007
Od: Petrek
Predmet: RE: URBANISTI - zobuďme sa !!!
Prajem príjemný deň p. Szakalova
Predovšetkým Vám gratulujem ku Vášmu predsavzatiu aktívne vykonávať urbanitické "remeslo" pretože je to krásne povolanie. Na druhej strane chápem Vaše starosti akým spôsobom sen o práci, ktorá napĺňa uviesť do reality a nájsť zamestnanie, kde môžete svoje vedomosti uplatniť.
Najprirodzenejším miestom pre urbanistu sú Mestské úrady, pretože mestá sú zo zákona č. 50/1976 Zb. orgánmi územného plánovania a je to ich originálna kompetencia. Avšak na druhej strane musím na rovinu povedať, že dostať sa na také miesto je veľmi ťažké, pretože, ako hovoríte, tieto úrady sú už väčšinou obsadené ľuďmi, ktorí nemajú potrebné vzdelanie, ale bohužiaľ zákony na takéto miesta nepredpisujú vzdelanie ani len architekta, nieto ešte urbanistu. Ale ak nie ste viazaná na región a máte ochotu ísť bývať aj inde na Slovensku, odporúčam vám sledovať pracovné ponuky aj iných miest. Viem, napríklad, že Trenčianske Teplice nedávno hľadali hlavného architekta. Na jedno Vás však musím upozorniť. Je to síce miesto, kde by ste robili skutočný urbanizmus zo života, ale je to vzápätí aj miesto veľmi nevďačné a vyžaduje značnú dávku otrlosti a diplomacie, schopnosť znášať okolnosť, že za všetko dobré bude žať vavríny niekto iný a naopak, všetko zlé bude padať len a len na Vašu hlavu. Takže to vyžaduje pevné nervy a dávku flegmatizmu z niektorých vecí si nič nerobiť. Druhá možnosť, ako robiť urbanizmus je ísť na súkromnú nohu a urobiť si odbornú spôsobilosť na obstarávanie ÚPD podľa §2a stavebného zákona. / tomu by ste sa však nevyhli ani na mestskom úrade/. Dnes žiadna obec nesmie obstarávať územný plán sama, ale jedine prostredníctvom tejto spôsobilej osoby. Na juhu Slovenska je veľa obrovských obcí, z ktorých určite je mnoho takých, ktoré nemajú územný plán, alebo potrebujú ho aktualizovať. Teba ich len osloviť. Také 2 - 3 dediny ročne by Vás mohli v pohode "uživiť". Tretia možnosť, ktorá sa však dá spojiť s druhou možnosťou, čo odporúčam, je ísť pracovať do ateliéru, ktorý sa špecializuje na územné plánovanie. V Blave je to napríklad Aurex. Je to však len jeden z mnohých. Treba si pozrieť zoznamy komory. Dobrých urbanistov je strašne málo, robenie ÚPD je babravá robota, ktorú architekti moc robiť nechcú a ak máte talent, tak určite nájdete ateliér, kde radi využijú Vaše zanietenie pre tento obor, pretože pre ateliéry sú zákazky na ÚPD finančne veľmi zaujímavé. Ja by som Vám odporúčal začať najskôr ako spracovateľ, aby ste si "na vlastnej" koži spravili zopár návrhov a až potom uvažovať o obstarávateľskej činnosti, ktorá predsa len vyžaduje viac praktických skúseností. Želám Vám veľa úspechov v hľadaní. S pozdravom Jan Petrek

Dátum: 2.3.2007
Od: Annamária Szakál
Predmet: RE: URBANISTI - zobuďme sa !!!
Vážení pán Petrek!

Som vyštudovaná urbanistka.V minulom roku som ukončila štúdium na Univerzite Istvána Széchényiho v Győri. Vo svojom štúdiu pokračujem a to postgraduálnym štúdiom na tej istej univerzite, hlavne kvôli tomu, že na Slovensku môj titul Inžiniera neuznávajú.Hoci v Maďarskej republike mi bol riadne priznaný. K tomuto výsledku som došla študovaním Zákona NR SR č. 328/2000 Z.z, ktorý som si našla internetovej stránke Ministerstva školstva.Som zamestnaná v stavebnej firme Strabag Bratislava, kde pracujem ako prípravárka stavieb.Moja praca ma nenaplna, neviem sa realizovať v smere ktorý som vyštudovala a pomali aj začínam zabúdať na veci ktoré som sa učila.Pochádzam z Komárna a viem , že aj na našom mestkom úrade zastávajú miesta urbanistov stavbári.
Pán inžinier chcem vás požiadať o radu, na koho sa mám obrátiť alebo kam mám zájsť, aby som mohla plne využiť vedomosti, ktoré som získala na vysokej škole.
Za vašu pomoc vám vopred ďakujem.


S pozdravom

Annamária Szakál




Dátum: 5.1.2007
Od: Jan Petrek
Predmet: RE: URBANISTI - zobuďme sa !!!
Pán Kendera, možno by Vám naozaj nezaškodilo si trochu užiť "úradníckeho remesla". Ak by ste boli na mojom mieste Vy, tak tie rúry by boli nakoniec položené priamo v parku meter nad zemou vo vzduchu "natvrdo" bez akejkoľvek úpravy a "priblblého múrika", ktorý tú hrôzu aspoň ako tak zakryje a vy by ste boli ako úradník jednoducho „obídený“. Presne takto by to s Vami dopadlo. Nábrežie Váhu by strašili obludné konštrukcie a verejnosť by nakoniec zo všetkého obvinila Vás. Pochopili ste? Urbanista, či chce, alebo nechce, musí byť aj politikom. A politika je umením maxima možného. Trvať na nemožnom sa dá. To je pravda. Ale potom sa ocitnete úplne mimo. Stanete sa figúrkou, ktorú nikto nebude brať vážne a jednoducho sa len prekročí. Áno, aj to je urbanizmus. Stratégia správania sa, postojov, manévrovania, intríg. Takto môžete zlé veci aspoň zmierniť. Svet nie je čiernobiely. Nie je hrdinstvom stať s Donom Quichotom. Umením urbanistu je veci usporiadať do maxima harmónie, ktorá je možná. Ale aj to „možné“ je treba vedieť vidieť. Nájsť tu pomyselnú bariéru, kedy sú veci ešte ovplyvniteľné a maximálne ju využiť. Iste, ak sa dejú veci patologické existuje verejný sektor, občania, občianske iniciatívy, petície. Tie však nemôže organizovať úradník. Ten musí byť zo zákona nestranný. Pretože každá petícia je spor. Spor niekoho, proti niekomu. Nie, proti niečomu, ale vždy proti niekomu. Mohli ste takúto iniciatívu zorganizovať a vypísať petíciu. Ale aj tak by ste nič nedosiahli. Viete čo by občanom povedal investor? Že zakopaním rúr do zeme sa predraží cena tepla o toľko a toľko. A skončili ste. Váš idealizmus by zhasol ako svieca. Ľudia by nakoniec odmietli aj tie „priblblé“ múriky, len aby nemuseli platiť. To by ste dosiahli. Vy však na to rýchlo prídete. Dostanete prvé zákazky, prídu prvé spory, konflikty. Nastúpi čas, kedy sa Vás plným náručím zmocní reálny svet. A vy, či chcete, alebo nie, stanete sa jeho súčasťou. Ak, pravda, budete chcieť v ňom žiť.

Dátum: 4.1.2007
Od: Vavrinec Kendera
Predmet: RE: URBANISTI - zobuďme sa !!!
S tymi hercami to je vtipne:-D len herec s reziserom vytrvalo komunikuje. skusaju nacvicuju spolu. az potom pride predstavenie, ktore je vyvrcholenim ich spolocneho snazenia. Ak by uz islo o to tak by som skor navstivil atelier AK JANCINA, nevylucujem, ze to nespravim. Uz sme si spolu pisali a celkom sme sa zhodli. Tlak a sila kapitalu je evidentna. Mestske verejne priestory vsak patria vsetkym. A vy ani tu nedokazete s architektmi verejne diskutovat. Hovorime o kameni v centre, vy sa nam smejete do oci a obhajujete beton rozlicnych farieb.
Ani sme sa nenazdali a cez nabrezie Vahu, ktore si dovolim tvrdit patri medzi unikaty v slovenskom meradle sa pretiahla titanzinkova teplovodna rura. ci to sa v topografickej mape nezakresluje? Dali ste na to stavebne povolenie. Potom ste hovorili o jej zakryti nejakym priblblym uskakovanym murikom. dalsie polovicate riesenie len zvysujuce investicie. Aha¨to si turisti nevsimnu oni vidia len podchody ulice namestia a nejaku hmotu budov. Jedna vec je ocividna, a to je ze akykolvek kapital len kryjete, lebo sa bojite o tu vasu stolicku na ktorej sedite 17 rokov.
Preto Vam poradim chodte do HB reavis pracovat Vy.
Iste potrebuju vyjednavacou a skusenych urbanistov, ktory poznaju staveby zakon a pomery v statnej sprave. Zaraba sa tam viac ako na urade v Ruzomberku to mi verte. :-)

Dátum: 4.1.2007
Od: Jan Petrek
Predmet: RE: URBANISTI - zobuďme sa !!!
Ďakujem za názor pán Bišťan. Máte pravdu, čistota tzv. funkcionalizmu sa javí síce poctivo, ale život nie je len totalita racionality. Sú snáď ľudia, ktorí obdivujú zámky na Loire primitívi bez vkusu?
Máte pravdu, architektúra a urbanizmus patria spolu, ale rovnako ako architektúra patria ku urbanizmu aj ostatné oblasti poznania, ktoré spoluvytvárajú prostredie. Oddeľovaním architektúry sa len snažím zaostriť pozornosť na komplexný obraz. Urbanista je možno naozaj ako režisér. Architektúra sú ako herci ktorí vytvárajú komerčný úspech filmu. Pre režiséra sú najdôležitejším elementom diela. Skvelého herca však môže režisér nahradiť aj iným skvelým hercom. Môže natočiť dve verzie rovnakého filmu, každú s inými hercami. A ak je režisér majster svojho remesla, obe verzie budú mať rovnaký úspech.

Dátum: 4.1.2007
Od: Jan Petrek
Predmet: RE: URBANISTI - zobuďme sa !!!
Pán Kendera, absurdnosti o ktorých hovoríte vytvorili Vaši kolegovia, ktorí majú možno iný názor ako Vy. Iný názor ako Vy majú možno aj tí, pre ktorých boli tieto absurdnosti zrealizované. V tých absurdnostiach majú zhmotnené svoje peniaze, časť svojho života, časť identity svojej osobnosti. Mesto nepatrí len Vám a Vášmu hodnoteniu. Ak chcete aktívne vstúpiť do procesu tvorby hmatateľnej reality, vstúpte. Dvere máte otvorené. Nič Vám nebráni v tom, aby ste sa uchádzali o zákazky veľkých investorov, ktorých stavby môžu výrazne ovplyvniť imidž mesta. HB Reavis pripravuje projekt Aupark – zaklopte im na dvere a ponúknite svoje služby, svoj talent. Presvedčte ich. Nie sú to žiadni bezohľadní zloduchovia, to mi verte, strávil som s nimi veľa času, aby som spoznal, že sú to inteligentní rozhľadení ľudia, špičkoví manažéri, za ktorými vidno miliardové komplexy. Som presvedčený, že Vás radi vypočujú a ak je Váš talent skutočný, určite Vám Aupark dajú kresliť. Teraz nesrandujem, hovorím to smrteľne vážne. Zhmotnite svoje vnútro aj Vy v prostredí, ktoré vytvorili iní a v ktorom Vy ešte nemáte žiadne stopy. Nečakajte na „rozumný“ kapitál, pretože za celý život nespravíte ani čiarku. Umriete od hladu kým nepochopíte, že žiaden nerozumný alebo rozumný kapitál neexistuje. Je len kapitál, nič viac, nič menej.

Dátum: 4.1.2007
Od: Vavrinec Kendera
Predmet: RE: URBANISTI - zobuďme sa !!!
Sme sa asi nerozumeli. To co pisem je vsetko podskrtnute v nasom meste. Hmataltelne. Viditelne. Citelne. Vsetky tie preslapy jednej velkej anarchie, ktorej strojca si to vobec uvedomuje v idealistickom ponimani. To je to najhorsie co je v ruzomberku pritomne. Absurdnosti schvalene v minulych rokoch o tom len svedcia. Chcem sa bavit len o obycajnej normalnosti, ktorej by malo byt pritomnej najviac. Je mi jedno, ci budu v meste organicke struktury, 30metrove konzoly, kyvajuce fasady, ci hnijuce sracky akymi je tato stavba http://www.hotelacko.sk/ nijakemu architektovi by sme do jeho tvaroslovia a filozofie nemuseli nic vraviet. Tiez suhlasim s plynutim zivotodarnych riek ako ulic, jazier ako namesti. len aj tento tok je plynuly. Podla mna taka zakladna vec ako ulicna ciara by mohla byt jasnym regulativom v dostavbe mestskych domov. kontinualnost linni, ktore dobre mesto definuju. ci nie? Aj tie antverpy su stavane podla urcitych zasad. To ze tu bol socializmus a pretrhol sa kontinualny rozvoj miest a chapanie cloveka mesto stale ti nasi moderni architekti a urbanisti IGNORUJU. Ked budeme zit v dobe, ked ti co vedia maju, ktora do dvoch generacii dufam pride a dostane sa do tych normalnejsich kolaji, tak potom mozme pristupit na to o com tu filozofujete. Ak si dnes nerozum slovenskeho kapitalu neuvedomime a nevypracujeme ako odbornici kvalitne uzemne plany a nezlepsime system ich dodrziavania konsenzom tak to moze viest k uplnej retardacii. V takom meste ako Ruzomberok je myslim v pokrocilom stadiu...(o hlavnom meste ani nehovorim):-)

Dátum: 4.1.2007
Od: Matúš Bišťan
Predmet: RE: URBANISTI - zobuďme sa !!!
Pan Petrek, paci sa mi ako uprostred zufalstva architektov (najma nas mladych) nad nicim neregulovanym prostredim upozornujete na samoregulacne procesy a schopnost sukromneho majetku vytvarat struktury.
V nasej dobe sa musime naucit prestat rozmyslat totalitne. Princip tabula rasa, nastoleny modernizmom, je v nas stale este pritomny. Tuzime vytvarat totalne prostredia.
Nesuhlasim celkom s vasim delenim architekt-urbanista. Myslim si ze neexistuje dobry architekt, ktory je zly urbanista. Nikdy sa to takto nedelilo. Ked citate Vitruvia, Palladia, Albertiho, Corbusiera, Venturiho, Koolhaasa citite, ze vzdy aj v tych najmensich mierkach uvazuju ako keby vytvarali mesto. Sitte hovori o stavebnom reziserovi. Architekt by nikdy nemal byt kreslicom fasad (aj ked niekedy to mozno tak bolo a je).
U nas na VSVU sa nedelime na architektov a urbanistov - najcastejsie vsak riesime urbanisticke problemy (nie parcely).

Dátum: 4.1.2007
Od: Jan Petrek
Predmet: RE: URBANISTI - zobuďme sa !!!
Pán Kendera, ale svet je komplexný systém, ktorého súčasťou sú aj peniaze a tlak investorov. Urbanista musí vedieť, ako tie peniaze usmerniť tak, aby vytvárali harmonické prostredie, ale vzápätí, aby prinášali maximálnu rentu. Nemôže čakať na evolučné faktory, asi ste ma nečítali pozorne, urbanista musí vedieť tie Reilagh-Benardove bunky navrhnúť, aby sa už rovno stavalo podľa nich, v tom si zrejme rozumieme. Architektov si nevyberá stavebný úrad, ale investori. Iste za tie roky skúseností mám svoj názor na kvalitu práce jednotlivých architektov, ale ako úradník NESMIEM investorom odporúčať toho ktorého architekta. Nemám pocit, že by som niekoho „odbíjal“ ako Vy hovoríte, možno len nemám čas a energiu na odbornú diskusiu s niekým, kto nemá o urbanizme ani potuchy, hoci si myslí opak. Som len obyčajný človek, mám aj iné záľuby a robiť niekomu vo svojom voľnom čase pedagóga urbanizmu sa mi proste nechce. Iba ak by som si založil súkromnú školu pravda :-) Intuícia v tvorbe je užitočná vec, dokonca veľmi potrebná ale bez exaktných vedomostí je to len blúdenie v chaose vlastných pocitov. Viete, aj pocity si treba vedieť usporiadať, zatriediť, vyhodnotiť. Odporúčam Vám preštudovať si filozofiu Toltékov. Naučíte sa dešifrovať drobné nuansy prostredia a skryté signály, ktoré prostredie vyžaruje. Naučíte sa tieto signály interpretovať a aplikovať ich vo vlastnej tvorbe. Naučíte sa dokonca aj to, ako nájsť riešenie na základe snových obrazov, ktoré sa tvoria v spánku. Chce to len trpezlivosť a veľa, veľa štúdia. A hlavne veľa skromnosti a pokory pred svetom. Potlačiť vlastné ego a mýtus o vlastnej významnosti..../to je možno na tom to najťažšie :-)/ Asi nie ste príliš zorientovaný v zákonoch, ktoré sa týkajú verejnej správy, ináč by ste vedeli, že úradník v mojom postavení nerozhoduje o ničom, len pripravuje podklady pre výkonné orgány mesta. Iste, na môj názor sa orgány mesta pýtajú a ja im odpovedám, ale cítim zodpovednosť len za tie rozhodnutia, ktoré boli vydané v súlade s mojim názorom. To je snáď pochopiteľné. Avšak orgány mesta sa pýtajú hlavne na názor odbornej komisie, ktorú si tieto orgány zriaďujú z radov odborníkov. Názor komisie má vyššiu váhu v rozhodovaní orgánov mesta, ako názor úradníka. Preto Vám odporúčam, ak chcete mať vplyv na kvalitu rozhodnutí orgánov mesta – angažujte sa. Prostredníctvom zvolených poslancov sa snažte, aby ste sa aj Vy a ostatní tzv. „kvalitní“ /ako ich Vy nazývate/ architekti stali členmi tejto komisie. Ospravedlňujem sa za možno trochu mentorský tón, ale čaká Vás ešte dlhá, dlhá cesta, to viem určite, pretože ak by tomu tak nebolo, určite by ste nenapísali niektoré veci tak, ako ste ich napísali :-) pozdravom J.P.

Dátum: 3.1.2007
Od: Vavrinec Kendera
Predmet: RE: URBANISTI - zobuďme sa !!!
Pravdaže pán Petrek všetci vieme lietať a nechať sa unášať. Len tých retardácii viditeľných v slovenských mestách je toľko, že nieje možné si ich nevšimnúť. :-) Winston Churchil kedysi povedal : „Doba váhaní, odkladov, účelových a polovičatých riešení je na konci. Dnes vstupujeme do doby dosledkov.“ Platí to aj v urbanizme. Umiestnenie žiadnej stavby v priestore nemože byť dočasné, pretože sa stáva súčasťou urbanistického kontextu a ak má stavba vačší rozmer, ho sama tvorí. Ak je toto umiestnenie nesprávne alebo architektúra budovy nedovolí v jej blízkosti stavať musí sa siahnuť po daľšom polovičatom riešení. Myslím, že zvlášť v našej ekonomike nemáme financií toľko aby sme mohli s nimi v takej miere plytvať a robiť na mestách pokusy a čakať kým sa zorganizujú do prenádhernej štruktúry v podobe Reilagh –Benardových buniek. :-) V našich mestách chaosu, ktorý tu nastal najma v čase normalizácie, ktorá sa vyznačovala tým, že bolo normálne úplne všetko, sa akoby dnes stále pokračuje. Prístup ja nič ja urbanista- to ten zlý architekt, ktorý navrhol blud, a ja nemám moc to zmeniť, tento problém vobec nerieši. Celkovo dištancovanie sa od seba a trhanie týchto dvoch profesií je najviditeľnejšou predzvesťou zániku kvalitného mesta. Keby ste ako PROGRESÍVNY urbanista dokázali hovoriť aspoň s kvalitnými architektmi tak si myslím, že by to mesto dokázalo nabrať uplne iný dych. Dosiaľ si všímam, že len ignorujete a odbíjate takých architektov, ktorí nemajú v hlave parametrické rovnice na počítanie šírky chodníkov a ulíc, nepokúšajú sa vypočítať fraktálne postupnosti, či hladať exaktné vysvetlenie všetkého pre človeka ťažšie pochopiteľného. Urbanizmus vnímaju hlavne pocitovo, zo skúsenosti, zo študia, možno tradície jednoducho vedia vyčítať, čo chce dobrá štruktúra a kde na ňu logicky nadviazať. Preto možem povedať, že ak by som bol vo Vašej roli netrúfol by som si rozhodovať o niečom sám. Vždy by som v meste hľadal tých dobrých architektov a čo NAJVIAC, ktorí by dokázali povedať v rozhodujúcich chvíľach v svojom presvedčení spoločne NIE! Snažil by som sa nebyť sám skrytý v svojej vede, nebyť v tejto izolácii vystavený tlakom investorom, peniazom, ktoré by mohli kríviť moj charakter, presvedčenie a nebyť vystavený tlaku, že stratím nádej vo víťazstvo DOBREJ myšlienky.

Dátum: 3.1.2007
Od: Ján Petrek
Predmet: RE: URBANISTI - zobuďme sa !!!
Zdravím pán Kendera, som rád, že sa stretávame na fóre, ktoré má trochu inú kultúru. Ja si myslím, že architektúra je len za jeden z mnohých činiteľov, ktorý dotvára pocitovú atmosféru miesta. Áno, súhlasím s Vami, že je v urbárnej štruktúre prítomná, ale v urbárnej štruktúre je prítomných viacero elementov. Ak by sme chceli byť dôslední, tak urbanista by musel byť nielen architektom, ale aj módnym návrhárom, aranžérom výkladov, či designerom automobilov :-)V diskusií na inom mieste ste spomínali SOREU. Ja som mal to šťastie, že som v jednej takej SOREi vyrastal. Bola to Krohova Nová Dubnica. Špičkový urbanizmus „ošatený“ do tzv. „budovateľského“ architektonického slohu vrcholného socializmu. Viete, my, čo sme tam žili sme si insitnosť tamojšej architektúry ani neuvedomovali. Tie komické postavičky oduševnených robotníkov a roľníkov som si pravdu povediac všimol až keď som sa odtiaľ odsťahoval. Túto geniálne vyriešenú štruktúru ovládal urbanizmus do takej miery, že mohol byť použitý akýkoľvek architektonický sloh, pocitová atmosféra miesta by sa takmer nezmenila. Stále by tam boli tie tajuplné miesta, dvory, priechody, priehľady, pasáže, intímne zákutia, malé fontánky v útulných nádvoriach, ale i živá verejná „passeggiata“, kde ste vždy našli toho, koho ste chceli stretnúť. Proste dynamický labyrint priestorov, ktorý skrýval a odkrýval, uzatváral i prepúšťal, priestor, ktorý prerastal našim životom tak, že sme sa stali jeho neoddeliteľnou súčasťou. Ak niekedy zavítate do mesta Antverpy, choďte smerom z hlavného námestia severozápadným východom. Ocitnete sa v klasických stredovekých uličkách plných obchodíkov, poviete si – staré zachovalé centrum. Keď však zdvihnete hlavu s úžasom zistíte, že domy sú úplne nové postavené v modernom architektonickom slohu a keď idete ďalej, zistíte, že sa jedná o celú novú modernú štvrť, rešpektujúcu pôvodnú urbanistickú štruktúru. Aj toto je príklad toho, ako pocitovú atmosféru vytvára urbanizmus. Mýlite sa v tom, keď si myslíte, že úradník by mal regulovať kvalitu architektúry. Veď zákony ani nepredpisujú, že vedúci stavebného úradu má byť stavebný inžinier, tobôž architekt. Stavebný zákon síce hovorí v § 39a, že „v územnom rozhodnutí stavebný úrad určí požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím“, ale skúste to aplikovať do praxe. Čo je to ten „súlad“? Predstavte si situáciu, že Vy, ako architekt, ktorý obľubuje moderné výrazové prostriedky, navrhnete do prieluky historických stavieb modernú architektúru. Na stavebnom úrade Vám však úradník, čo možno vyštudoval stavbu železníc, povie, že Váš návrh nie je v „súlade“ s § 39a a žiadosť o stavebné povolenie zamietne, pretože moderna nie je v súlade s históriou. Kto má kompetenciu toto posúdiť? Vy sa samozrejme odvoláte a je vysoko pravdepodobné, že odvolací orgán Vašej žiadosti vyhovie, pretože Váš názor má vyššiu odbornú kompetenciu nakoľko máte licenciu – pečiatku SKO. Vžite sa teraz Vy do mojej situácie ako úradníka. Príde za mnou architekt opečiatkovaný SKO a predloží projekt, ktorý je úbohý až na zaplakanie. Iste, môžem to zmietnuť zo stola, ale odvolací orgán aj tak dá za pravdu architektovi, pretože má pečiatku. Povedzte mi, čo by ste Vy robili na mojom mieste? Kvalita architektúry je daná kvalitou ich autorov, tak to proste v umení funguje. Za kvalitu knihy, románu, zbierku básní, za kvalitu albumu pesničiek, zodpovedajú ich autori, nie agentúra, ktorá ich diela vydala. Kvalita architektúry je zrkadlom kultúry ľudí, spoločenstva, národa, nie úradníka. Ste mladý a máte tendenciu preceňovať človekom vytvorené umelé organizačné vzorce. Šablóny, mantinely, usmernenia, zákazy, regulácie. Áno, aj to treba, ale múdro a uvážene. Sústreďujme energiu na hľadanie prirodzených procesov. Spoznávajme ich a nechajme sa nimi inšpirovať. Vesmír má jednu veľmi tajomnú vlastnosť, ktorú sa len začíname učiť objavovať - je ňou spontánna samoorganizácia. Ešte stále nevieme vysvetliť, prečo a ako vzniká. Prečo sa v olejovej škvrne vytvárajú organizované štruktúry v podobe Reilagh –Benardových buniek? Ako je možné, že z chaosu sa vynára implicitný poriadok? Procesová psychológia Dr. Mindella nás učí, že nič nie je patologické. Sú len veci, javy a procesy, ktoré niečo vyjadrujú. Aj choroba je stav, ktorý vyjadruje nejaké posolstvo. Ak mu porozumieme a prijmeme ho, choroba prestane byť chorobou. Vy si myslíte, že ľudia, ktorí žijú podľa pravidiel zdravej výživy a pestujú telocvik sú šťastnejší ako tí, ktorí fajčia a humpľujú si organizmus? Veľa vedeckých géniov boli čudáci, psychopati. O umelcoch ani nehovorím. Pili, fajčili, fetovali, smilnili. Umreli ako trosky. Ale či chceme, alebo nie, ich existencia v informačnom poli sveta zanechala stopy. Nemuseli žiť podľa pravidiel na to, aby svet významnou mierou ovplyvnili. Jednoducho preto, pretože svet pravidlá nevytvára. Tie jednoducho sú. Sú všade okolo nás, vo vesmíre samom. Nehrajme sa na boha a nesúďme. Neriaďme tam, kde niet čo riadiť, neorganizujme tam, kde poriadok prichádza sám. Radšej sa učme a objavujme ho. Ukladajme komponenty tak, aby energia plynula ako rieka v krajine, prirodzene a v harmónií s prostredím. Áno, nechajme pôsobiť aj konflikt. Aj konflikt má tvorivý potenciál. Ak sa do cesty rieky vyvrásni pohorie je to konflikt, ktorého dôsledkom je romantické jazero, alebo krásny kaňon. Krajina sa zmení, je krajšia, rozmanitejšia. Dívajme sa, počúvajme, voňajme, preciťujme. Uchopme to čarovné fluidum okolo seba, ktoré je prítomné i v nás. Všetko má svoj význam, zmysel, len ho treba pochopiť. I netalentovaný architekt má svoj význam. Ako ináč by vynikla kvalita génia, ak by všetko bolo geniálne? Keď som robil územný plán mesta, predstavil som si paradoxne mesto, ktoré nemá územný plán. Ktoré sa vyvíja živelne, bez akýchkoľvek pravidiel. Čo by sa stalo? Zrejme by nastal chaos. Reťazenie konfliktov. Ale aj z chaosu vzniká implicitný poriadok. Mesto by ovládli evolučné pravidlá podriaďujúce sa cyklom pokusov a omylov, expanziu by striedala retardácia a naopak. Systém by však za nejakú veľmi dlhú dobu začal získavať tvár. Vlastnú harmóniu, štruktúru. Nastala by usporiadanosť. Ale len dočasne. Systém by sa ďalej napĺňal, energia by stvorila ďalší konflikt, nastal by nový kolaps, nový chaos, cyklus by sa zopakoval do novej, vyššej kvality. V tom by mal byť hlavný zmysel územného plánu – popísať kvality splodené z reťazenia cyklov, ktoré by vznikli prirodzenou evolúciou. Územný plán by mal mestu pomôcť „preskočiť“ retardujúce cykly vývoja a organizovať veci priamo. Priamo, ale v súlade s harmóniou evolúcie. V tom je jeho význam a zmysel. Nie v tom, že tvorí pravidlá, ale v tom, že pravidlá objavuje a navádza systém do ich pôsobenia skôr, ako by ich zviditeľnila samotná evolúcia.

Dátum: 2.1.2007
Od: Vavrinec Kendera
Predmet: RE: URBANISTI - zobuďme sa !!!
Dobry den pan Petrek. Po precitani si celej diskusie, ktoru ste viedli s panom Kovacom mi neda nezareagovat. Velmi by ma totiz zaujimali vase vedecke pravdy konkretnejsie. Z vasich slov som vycitil absolutne anarchisticky pristup voci architekture. Viete ze je v urbannej strukture pritomna, ale akoby bola pre Vas takmer nepodstatna. Sposobom Ing.urb sa snazite od nej distancovat, co sice v cisto vedeckej rovine nevnimam ako zasadny problem, avsak vo verejnej sprave, kde pracujete ako sef stavebneho uradu, tym davate investorom velku a az nelogicku slobodu v tom, co si postavia na svojom pozemku. Tym automaticky hodite zodpovednost za vyzor a umiestnenie stavby na architekta, ktory nema ine vychodisko ako na tlak investora navrhnut stavbu v zlej urbanistickej polohe s prehnanym vyskovym regulativom, i ked na druhej strane ma stavba nepopieratelne architektonicke kvality. Ale je to stavba dobra? Nie lebo nesplna jedno z dvoch kriterii aby sme ju tak mohli zhodnotit. Pristup ja nic ja urbanista je pre mna v tejto dobe v slovenskych pomeroch absolutne neprijatelny. Tym sa urbanisti posobiaci na stavebnych uradoch mozno zapuzdruju voci vplyvu kvalitnych architektov a uzemny plan ako taky sa stava naozaj len zbytocnym zdrapom. Tym sa hlti myslienka dobreho stavania a vsetko sa toci len okolo cistej ekonomizacie architektury ktora sa premietne v urbanizme (ako vyrastok)nie vzdy tak ako by si to mesto ako organizmus prialo.
Bavili ste sa o podstate. Prirovnavali ste urbanizmus k medicine, meteorologii. V svojej podstate prirovnania niesu zle. Blizsie by sa dalo mesto prirovnat aj k ludskemu telu. Ked fajcime pijeme prejedame sa humplujeme svoje telo prezivame. Dokazeme sa usmievat, pracovat. No nespravny zivotny styl sa zacina odrazat na nasom zovnajsku a viditelne stracame na atraktivite. Avsak ked sa on starame udrzujeme sa v kondicii v rovnovahe vyzerame lepsie a vitalnejsie sme stastnejsi pacime sa. Ak to vsak chceme dosiahnut musime zit podla urcitych pravidiel. Tych pravidiel ramcov je viac a ked sa vratim opat k mestu, kvalitny uzemny plan sa moze stat jednym z nich....

Dátum: 31.12.2006
Od: Petrek
Predmet: RE: URBANISTI - zobuďme sa !!!
Ďakujem, za názor pán profesor. V mojej predikcií som mal na mysli vedcov všeobecne, nemyslel som to konkrétne na Vás:-) Dovoľte mi zacitovať slová kvantového fyzika Marka Kapallu s drobnou úpravou citovaného textu, v ktorom som slovo „vesmír“ nahradil slovom „mesto“ bez toho, aby sa zmenila podstata posolstva, ktoré táto myšlienka vyjadruje.
„Mesto predstavuje dynamickú informáciu, ktorá nás núti sa nad jeho existenciou zamyslieť. Avšak na druhej strane pre väčšinu ľudí predstavuje mesto statickú informáciu, oni v ňom iba žijú, nesnažia sa ho pochopiť. Takéto správanie zodpovedá Hamiltonovmu variačnému princípu : ľudia neplytvajú energiu tým, že by rozmýšľali o niečom, čo by aj tak nemuseli nikdy pochopiť. Skrátka väčšina ľudí žije v lokálnom minime straty energie“ Počas mojej praxe sa pravdivosť citovanej myšlienky skoro bez výnimky potvrdila. Veľa krát sa potvrdil aj ďalší princíp – preferenčný rámec ľudí, ktorých hodnotiaci úsudok nie je determinovaný vlastníctvom, má zjavnú tendenciu uprednostňovať tradičné hodnotové archetypy. Inými slovami na verejnom zhromaždení občanov je skoro nulová pravdepodobnosť, že sa presadí názor, ktorý neguje park, zelené nábrežie, detské ihrisko a pod. na úkor mestskej zástavby. Pričom tí istí ľudia investujú nemalé prostriedky do spoznávania atraktívnych turistických cieľov, ktorých urbanistická štruktúra úplne popiera ich názorový postoj vyjadrený doma. A do tretice môjho skepticizmu uvádzam ešte aspekty imaginácie. Technické prostriedky síce umožňujú vytvoriť takmer dokonalú virtuálnu realitu, ale táto fikcia nikdy nebude tak dokonalá, aby vyjadrila pocitovú atmosféru v jej komplexných prejavoch. Neumožní simulovať napríklad prelet vtáka, závan vetra, akustické ozveny /ktoré sú napríklad jednou z charakteristických znakov identity námestia Piazza del Campo/ Ľudia nikdy nebudú vedieť, čo vlastne hodnotia. Jednoducho chýba fenomén zážitku, bez ktorého sa priestor nedá popísať úplne. Ak by ľudia mali možnosť hodnotiť zážitok a nie výkresy, ktorým nerozumejú, respektíve herecké prejavy tých, ktorí ich obhajujú, ich hodnotiace postoje by boli možno diametrálne rozdielne, dokonca negujúce ich archetypálne vzory. Preto som veľký skeptik v tom, v čom Vy prejavujete väčší optimizmus, aj keď s Vami vrelo súhlasím, že po skúsenostiach u bratov Čechov by som i ja bol naladený optimistickejšie :-) Česi mali akosi vždy väčší talent na popieranie Hamiltonovho variačného princípu:-)) S pozdravom a želaním veľa úspechov v Novom roku J.Petrek

Dátum: 30.12.2006
Od: bohus kovac
Predmet: RE: URBANISTI - zobuďme sa !!!
Pan kolega,
k Vasej vete : Ja ako zamestnanec verejnej správy apelujem na vedecké prístupy, Vy ako pedagóg a vedecký pracovník apelujete na aspekty verejného dialógu..." mam len tolko, ze obe veci rovnako dolezite...a uz na skole povazujem za potrebne na to studentov upozornit, ze v uzemi su aj ludia ( aj ti investori) a ich zaujmy a nazory. A k Vasmu nazoru, ze " ako vedec očakávam, že ľudia sa budú správať podľa nejakých logických vypočítateľných vzorcov. Stačí predložiť presvedčivé argumenty a ľudia o veci rozhodnú tak, ako je potrebné..." tak to som urcite ani len nenaznacil a nemam ani take skusenosti a ako vedec sa ani velmi nefornulujem, pretoze bez tvorby to nejde... Ale musime vediet ludom a ich volenym predstavitelom vysvetlovat nase odborne stanoviska (a v tom mam dobre skusenosti z Ciech) a aby ich ludia vedeli aj pochopit , musime ich aj v tejto veci vzdelavat, inak to bude dialog nerovnocennych stran. Aj to je jedna z uloh samosprav...( aj komory a spolu A) vzdelavat svoju komunitu...S ostatnym uplne suhlasim...a PF 2007! BK



Dátum: 28.12.2006
Od: J.Petrek
Predmet: RE: URBANISTI - zobuďme sa !!!
Pán Kováč, včerajšie moje slová boli spontánnou reakciou, dovoľte mi, aby som ich ešte doplnil po tom, ako som si Váš názor preštudoval a precítil podrobnejšie, s určitým odstupom a snahou o uchopenie širších súvislostí Vašich myšlienok aj z hľadiska skutočnosti, že pôsobíte ako pedagóg na katedre urbanizmu FA. Ak zohľadníme naše postavenia v zamestnaní, tak naše myšlienky možno pôsobia ako by sme si vymenili úlohy. Ja zamestnanec verejnej správy apelujem na vedecké prístupy, Vy ako pedagóg a vedecký pracovník apelujete na aspekty verejného dialógu. Protirečivosť z uvedeného javu je však len zdanlivá. Váš názor je v podstate rigorózne vedecký, pretože ako vedec očakávate, že ľudia sa budú správať podľa nejakých logických vypočítateľných vzorcov. Stačí predložiť presvedčivé argumenty a ľudia o veci rozhodnú tak, ako je potrebné. Bohužiaľ skutočný svet živých ľudí na takomto princípe nefunguje. Rozhodovanie ľudí a ich hodnotový rámec premietaný do konkrétnych postojov a činov je determinovaný tak zložitým komplexom činiteľov, že ak by sme systém „zavesili“ do siete týchto postojov a hodnôt, správal by sa iracionálne, nevypočítateľne a veľmi rýchlo by nastal jeho sebazničujúci kolaps.. Aj komunizmus musel skolabovať práve z tohto dôvodu. Správanie sa systému, motivačné činitele zmien musia byť „zavesené“ v nejakej logickej sieti, ktorá je nosným pojivom tvorby organizovanej štruktúry. V prírode je týmto pojivom komplex prírodných zákonov. V ríši civilizácie človeka je takýmto logickým „pojivom“ nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva. Moje dlhoročné skúsenosti na úrade, kde dennodenne prichádzam do kontaktu s vlastníkmi pozemkov a nehnuteľností, ktoré vytvárajú hmatateľnú realitu štruktúry mesta, som sa o pravdivosti tejto axiómy jednoznačne utvrdil. Vlastník nehnuteľnosti vníma urbanistické problémy riešeného územia z úplne iného uhlu pohľadu ako občan, ktorý na územie nemá žiadne vlastnícke väzby. Tieto názorové postoje sú často krát veľmi protirečivé a vedia vyústiť aj do otvorenej konfrontácie. Kde je pravda? Od urbanistu sa očakáva, že bude arbitrom sporu, ale prečo? Prečo vôbec k takejto situácií má dôjsť? Ak priznávame, že vlastníctvo je tým činiteľom, ktoré v ríši človeka nahrádza prírodné zákony, prečo máme strach prisúdiť mu formatívnu prioritu? Uvedomujem si, že aktivisti za budovanie parkov ma za moje slová pochovajú pod čiernu zem, ale ja si za svojim názorom stojím. Ja nevnímam tzv. agresívny a bezohľadný investičný kapitál, sebavedomých developerov ako patologický fenomén. Áno, môžeme povedať, že sú to bezohľadní nadnárodní kapitalisti, ktorí chcú poriadne „na nás“ zarobiť, ale koniec koncov je to patologické? Výška ich renty je priamo úmerná kvalite prostredia. Čím kvalitnejšie prostredie – tým viac zarobia. Ak by tomu tak nebolo, ľudia by do ich budov nechodili, firmy by si tam nezakladali sídla, rodiny nekupovali byty –zlý kapitalista by skrachoval. Prečo v pokore a úcte nenecháme pôsobiť túto jednoduchú logiku? Prečo vo svojej stavovskej pýche chceme všetko organizovať, určovať, zaškatuľkovávať, šablónovať, detailizovať aj tam, kde to nie je potrebné? Veď aj „zlý kapitalista“ si na projekt stavby angažuje špičkových architektov a urbanistov, psychológov, ekonómov. Sú snáď horší ako tí, čo pracujú pre verejnú správu? Prečo nenecháme pôsobiť princíp subsidiarity? Krásu historických miest určovala topológia vlastníckych pomerov, ktorá sa buď dohodla, alebo prenášala dedičným právom. Charakteristický znak identity mesta bol vždy určovaný najbohatším vlastníkom. Haussmanova prestavba Paríža bola tak isto rozhodnutím vlastníkov, ktorých majetok sa v prehustenej štruktúre začínal „dusiť“. Polohová renta klesala, bolo potrebné vytvoriť novú uličnú sieť, ktorá založila nový prevádzkovo - organizačný princíp. Ich majetok sa týmto počinom zhodnotil. Mesto začalo opäť žiť, vlastníci začali znovu bohatnúť. Vlastníci mali problém a ten sa vyriešil spoločne – konsenzuálnou dohodou. Krásny príklad fungujúceho princípu subsidiarity. A tu je, myslím si, hlavná úloha urbanistu. Predvídanie, organizovanie, predchádzanie a až potom eliminácia. Ak sa na zelený parčík tlačí silný investor, netreba proti nemu bojovať, ale zamyslieť sa nad tým, prečo chce ísť zrovna na toto miesto. Urbanista má predvídať a riešiť územie tak, aby žiadna aktivita nebola prekvapením a nevyústila do „boja“ a „pretláčania skupinových záujmov“. Územný plán, cez ktorý niekto niečo musí „pretláčať“ je zlým územným plánom. Takýto územný plán je len zidealizovanou fiktívnou realitou, ktorá neodzrkadľuje skutočný život. Urbanista musí pochopiť zákonitosti „miazgy života“ a navrhnúť koncept v súlade s jej prirodzenosťou. Že potom nebudú parky? A prečo by neboli? Budú a budú tam, kde majú logiku. Budú na miestach, kde nebudú brániť expanzií, ale naopak budú ju dopĺňať a umocňovať. Iste, nie len harmónia, ale i konfrontácia obohacuje systém o nové kvality. Systém musí byť disipatívny, ináč zahynie. Dostojevskij raz povedal „ ak by sa každý správal rozumne, nič by sa nedialo“. Ja si myslím, že každý z nás má svoju pravdu, Vy ste zástancom všeobecného názorového pluralizmu, ja viac inklinujem ku pluralizmu vlastníkov, pretože aj „nerozumnosť“ by mala mať svoju logiku, ktorá vygeneruje nejaký zmysluplný proces. Ale v podstate hovoríme o tom istom. Možno, ak by sme si navzájom vymenili zamestnanie, názory by ostali, zmenili by sa len ich autori, kto vie :-))
S pozdravom J.Petrek

Dátum: 27.12.2006
Od: J.Petrek
Predmet: RE: URBANISTI - zobuďme sa !!!
Ďakujem za názor pán Kováč, Vo Vašich argumentoch nenachádzam nič, s čím by sa dalo nesúhlasiť. Je to Vaše videnie problematiky determinované Vašimi skúsenosťami. Ale ako píšete, bohatstvo nášho sveta je v jeho rozmanitosti. Prirovnanie ku medicíne som použil len ako analógiu z hľadiska právnych aspektov, samozrejme urbanizmus a medicína je niečo, čo má len málo spoločných momentov, snáď ten človek...Ja skôr urbanizmus prirovnávam ku meteorológií. Samozrejme, záleží v akej dimenzií pracujeme, na úrovni zóny je možno tej meteorológie málo, ale na úrovni sídla, tam kde pracujeme s funkčným a priestorovým potenciálom, tam sú aspekty meteorologického prístupu viac priliehavé. Aj meteorológ je prognostikom, ktorý sa snaží pochopiť nejaký komplexný nelineárny dynamický systém. Snaží sa z konkrétnych, v čase a priestore zosnímaných parametrov, preudikovať budúcnosť systému. Urbanista robí to isté. V tom možno spočíva jeho tvorivosť – dešifrovať latentné signály prostredia a vytvoriť model v budúcom čase. Urbanista by sa mal snažiť byť čo najmenej tvorcom. Urbanista nie je sochár, alebo architekt, kto tvorí. Kto tvorí, vyjadruje svetu svoje vnútro. V jeho diele sa zrkadlí časť jeho osobnosti. Urbanista je viac detektívom, možno dokonca matematikom ako tvorcom. Nelineárne dynamické systémy majú disipatívne vlastnosti. Aj organizmus mesta je disipatívny systém. To znamená systém, ktorý je ďaleko od rovnováhy a ktorého entropia dokáže generovať samoorganizáciu. Urbanista územný plán mesta netvorí. Urbanista hľadá skrytý potenciál. Podľa Shannonovej teórie informácie sa snaží, aby mali riešené plochy čo najmenší stupeň entropie pravdepodobnostného priestoru. Inými slovami, aby skutočnosť, ako sa bude územie správať v budúcom čase bola čo najmenej prekvapivá. Ja si myslím, že predovšetkým súkromné vlastníctvo – pozemky, nehnuteľnosti, investičný kapitál je tou energiou, ktorá vytvára štruktúru a generuje aspekty samoorganizácie. Tieto aspekty treba pochopiť, pochopiť mechanizmus vytvárania sieťových systémov, diagnostikovať ich a prispôsobiť ich topológií formatívnu stratégiu. Možno ako hovorí TAO – ísť v súlade s osobnosťou priestoru. Netvoriť ho, ale ísť v súlade s ním. Nebudujme umelé korytá a priehrady. Nájdime prirodzené korytá riek a prispôsobme sa im. Aj antropické toky človeka majú svoje dráhy, svoje prepojenia, uzly. Snažme sa ich detekovať a pochopiť. Iste aj občan je elementom priestoru, ale jeho vplyv na prostredie sa uskutočňuje prostredníctvom vlastníctva. Určite nie hlasovaním o niečom, čo sa jeho vlastníctva nedotýka. Občan je tvor slobodný. Občan si môže pre svoj život prostredie vyberať. Príroda je krásna a rozmanitá, napriek tomu, že o nej zvieratá nehlasujú a nesnažia sa ju meniť podľa svojich želaní. Krásu prírody stvorili prírodné zákony. I antropické prostredie má svoje zákony, ktoré sa pomaly začíname učiť objavovať. Buďme pokorný a podriaďme sa im. Tvorme čo najmenej a hľadajme čo najviac. S pozdravom J. Petrek

Dátum: 27.12.2006
Od: bohus kovac
Predmet: RE: URBANISTI - zobuďme sa !!!
Clovek by si mal pred osodlanim svoj prispevok precitat aby nemusel uz k nemu nic dodavat.
Az terat som si vsimol ze kolega sa podpisal titulom ing.urb. No ja si myslim , ze ostava ing. architektom. Sam pise, ze vsetky cinnosti v uzemi maju priestorovy prejav ( to je bezpochyby vedecky axiom urbanizmu ). Ale potom vytvara nas odbor architektru mesta, urbanista je teda svojimi odbornymí rozhodnutiami (za spoluucasti rozhodnuti inych subjektov) vlastne architektom mesta. Urbanizmus tieto priestorové prejavy nielen skúma, ale tým ze navrhuje rozmiestnenie cinnosti v uzemi aj ich vytvára alebo predurcuje.
Potom v suvislosti s ing.arch. a urbanizmom este treba spomenut neoddelitelnost architektury od urbanizmu. Urbanisticka koncepcia prostrednictvom uzemneho planu viac alebo menej determinuje resp. reguluje aj konkretnu vystavbu. Bez znalosti architektury sa ju neda regulovat, min. na urovni zony nie.
Este ma daco napadlo k tej medicine : aj ona ma dve tvare: kym su lekari a ini participujici v laboratoriu a skumaju virusy alebo vyvijau lieky, pracuju ciste vedecky. Ak sa vsak v styku s pacientom rozhoduju, toto rozhodnutie je jedinecne (lebo ten pacient je jedinecny original) a to je uz trocha mimo vedy. Ja si myslim , ze prave tie povolania, kde sa voci klientovi robia jedinecne rozhodnutia, su nie nahodou regulovanymi povolaniami. Aj 101-vy rodinny dom architekta je originalom a pre jeho klienta jedinecny cin. Preto sa v poziadavkach na vykon profesie architekta vyznamne objavuje aj klient a jeho prava. A to iste plati aj o urbanistickej tvorbe.

Dátum: 27.12.2006
Od: bohus kovac
Predmet: RE: URBANISTI - zobuďme sa !!!
Ako zasadny problem vidim postoj kolegu, ze sa neciti byt architektom. V tom je proti mojej stavovskej cti, lebo som sice urbanstom, ale aj tam sa citim podstatou architektom. Aj pri rieseni urbanistickych uloh treba uplatnit architektonicke pristupy, aj mesta, krajiny maju svoju architekturu.
To ci je urbanizmus len "metodou" alebo az "vedou" je polemicke. Pokial urbanista daco skuma ( napr. historicky vyvoj siluety mesta), moze byt vedcom a pracovat vedeckym nastrojmi. Aj tie si vsak musi zvolit, teda rozhodnut sa. V tom je sloboda vedy - zvolit si predmet a sposob skumania. Ale ak zacne siluetu navrhovat, moze sice uplatnit doterajsie vedou nadobudnute poznatky, taco cinnost je vsak uz tvorbou a nie vedou. Do vedy sa zapoji az vysledok tejto cinnosti, ak ho dakto spatne zacne skumat...
Definicia urbanizmu je teda podla mna v tom slovniku uplne presna, urbanizmus nie je len exaktnou vedou, ale disciplinou rozhodnuti ( mozu mat roznu povahu...aj take, ktore uplne vyuziju poznatky vedy, ale aj take, ktore daju prednost inym cielom). Podobnu definiciu prinasa aj Hruza v slovniku soudobeho urbanismu a ja sa s nou ako architekt-urbanista v zasade stotoznujem.
Architekt - urbanista iste nie je len moderatorom, je aj autorom relacie! Ale musi vediet ako nato, aby bola akceptovana. Takze bez toho moderatorstva to dnes uz nepojde. Ine vedy nas ucia, ze najlepsou metodou na spolocensku akceptaciu je spolocenska participacia. Mesta patria vsetkym, nielen nam architektom a urbanistom a nasej vede, nie su skratka nasim majetkom, nepatria ani mestskym zastupitelstvam a primatorom ( ti by mali byt ti moderatori diskusie, kde by skutocni odbornici mohli argumentovat, aby rozhodovanie akceptovalo co najvuiac odbornych argumentov). Problematika urbanizmu je totiz vecou verejnou a tu su namieste rozhodnutia. Rozhodnutia robi aj architekt-urbanista, ak sa rozhoduje pre daku z urb. koncepcii, rozhodnutia musia priniest aj ti, pre ktorych je nasa praca urcena. Ale ani nam nikto neurcuje, ci maju v nasich navrhoch byt mesta skor vysoke alebo nizsie, ci je zachovanie pohladu na hrad povinnostou (dokazanou vedou...) alebo chcenim. V tom rozhodovani o uzemi su faktory ekonomicke, eticke, esteticke, ekologicke (pozrime sa ale, ako sa sa ina veda nevie dohodnut, co je najlepsie pre kalamitou postihnute Tatry...). A intuitivne rozhodovanie tiez patri k veci, aj v nasej tvorbe.
Zrovnavanie urbanizmu ( a architektury) s medicinou nie je celkom namieste a ani nie je presne. Vobec porovnavat jednotlive odbory pri ich specifikach je kvoli podstatnym detailom zradne a zavadzajuce. V medicine vsak je tiez rozhodovanie. Aj lekar musi zvazit (rozhodnut sa) o aku diagnozu sa jedna ( iste mu veda pomaha sa rozhodnut), ako ju liecit mu pomoze tiez veda,ale aj tu sa musi rozhodnut. A potom - najprv sa musi pacient rozhodnut k lekarovi prist, potom si liek aj v lekarni vyzdvihnut a nakoniec aj ho uzivat. Cize aj tu su rozhodnutia adresata vedy. Aj tu vsak nemusi liek napriek vede 100% zabrat, dakto dostane alergicky zachvat. Preco? lebo je tu clovek a kazdy je clovek je iny a tak smerom k prognoze ma aj medicina skor predpoklady ako 100%-ne vedecke istoty. Mne lekar vzdy povie - poto BY MALI teploty ustupit...Ale aj v medicine ma pacient svoje prava ( najma rozhodnut o sebe!), ktore su vyssie ako veda! Porovnanie s medicinou a pacientom je neprimerane aj v tom, ze v medicine ( nemyslim teraz na tzv. verejne zdravie ) sa jedna o zdravie konkretneho cloveka (jeden nehlasuje), v urbanizme sa vsak otazka tyka sirsej komunity...tu sa da rozhodovat ozaj asi len hlasovanim - ale predtym by si mali ti co hlasuju uvedomit svoju zodpovednst a vypocut si vsetky argumenty za a proti. Bolo by neslusne, ak by sme pozadovali, aby nase urbanisticke rozhodnutia ( akokolvek vedecky vyargunentovane) musela spolocnost prebrat bez diskusie. Je to ako s tym pacientom - spolocnost a v nej kazdy jedinec maju svoje prava. Inak aj lekari na konziliu ( o tom my nevieme) maju casto rozne vedecke nazory na konkretneho pacienta, nielen co sa tyka diagnozy, ale aj liecby a prognozy. Nakoniec ale musi dakto rozhodnut a zobrat za svoje rozhodnutia aj zodpovednost. V urbanizme prebera tuto zodpovednost spolocnost. My pripravuje kvalifikovane podklady pre rozhodovanie. V tom musime byt odbornici.
Pred 25 rokmi spadol vo Viedni most a bol dopravnou vedou vyhlaseny kolaps dopravy. Ten vsak nenastal! Lebo clovek sa situacii prisposobil a nasiel ine riesenie. Dokonca sa na takomto modelovom priklade preukazalo, ze vsetky vedecke scenare a prognozy budu platit len dovtedy, ak sa aj clovek bude chovat len podla nich, resp. sa nebude chovat nijako. Rozhodnutia ludi a spolocnosti su vsak vopred vedecky nevypocitatelne. Ale existuju, maju pravo existovat a to treba respektovat. Vaznost si nevybojuje nas odbor tym, ze sa vedecky uzatvorime a budeme pozadovat, aby sa ludia nasim vysledkom prisposobili. Inak - ak by bol nas odbor ozaj len vedou, nemuseli by byt urbanisticke sutaze, naco aj, nasa veda by to predsa jedinecne spravne vyriesila. Akurat by sme nevedeli, kto je autor navrhu, bola by nim nasa veda. To by sa vsak asi nase mesta podobali ako vajce vajcu. Rozmanitost prostredia, originalna jedinecnost kazdeho ludskeho sidla su proti univerzalizacii nasej vedy. Rozmanitost prostredia, po ktorej v zaujme genius loci volame, je dana prave rozmanitostou pristupov, za ktorymi su rozhodnutia ludi, medzi nimi aj nas architektov urbanistov. Uctu si ziskame, ak nebudeme chciet byt mudrejsi ako obyvatelia mesta, ale ak im preukazeme, ze vieme zaradit aj ich poznatky a poziadavky do svojich koncepcnych rozhodnuti, dokonca ak ich k tymto rozhodnutiam vo vhodnu chvilu a vhodnym sposobom aj prizveme. Aj tych "zelenych". Maju casto dobre nazory. Ak nebude tato demokracia, tak potom bude nasa disciplina voci spolocnosti totalitou a nebude spolocnostou prijata.(Aj tu je rozmar: rozhodnutie o Housmanovej prestavbe Pariza bolo absolutne totalitne a ucelove /z pohladu dnesnej ochrany pamiatok nieze nevedecke, ale priam barbarske/, dnes su ale bulvare priestormi plnymi demokracie...veda to vie vysvetlit, preco sa tak stalo, ale ma sa kvoli tomu poburat doteraz zachovana cast mesta ktora unikla asanaciam?)
Co sa tyka planovania ulic a chodnikov podla Dirk-Helbingovych rovnic a pod., tak je otazka, ci to nie je parketa skor pre dopravakov, s ktorymi spolupracuje kazdy urbanista...Interdisciplinarnost urbanizmu nevidim v tom, ze sam urbanista vsetko vie, ale ze vie spolupracovat s odbornikmi z inych profesii a vednych odborov. Urbanizmus je vedou o cloveku sekundarne, kedze neriesi cloveky, ale mal by vediet predvidat dopady na cloveka. V prvom rade je vedou ( skor ale odborom) o priestore a prostredi, v ktorom samozrejme existujue aj clovek. Ale ruka v ruke je tiez tvorbou priestoru a prostredia. Pre cloveka na prvom mieste, to sa zhodneme.
Neda mi s usmevom zareagovat na vymenovany zoznam kolegov architektov-urbanistov ( zoznam mohol byt aj sirsi...Kavan, Trnkus...). Osobne vsetkych doverne poznam a velmi si ich vazim, par z nich povazujem za priatelov. Z nich 4 boli moji ucitelia, jeden vsak skor ako architekt-krajinar ako urbanista. Ini 4 z nich boli v strane a tak neviem, aky vyznam ma poznamka narazajuca na vtedajsie spolocenske pomery, je to uz zbytocne otvaranie knihy, dolezite je, ze ako sa chovaju dnes.
Poznam vsak aj vzajomne diametralne odlisne vedecke nazory niektorych z nich v ramci odboru...Co potom plati vo vednom odbore, ak taketo mena nanasli uplnu zhodu? Ja si myslim jedno : sme odsudeni na akceptacizu plurality nazorov vo vlastnom vednom a umelecko-tvorivom odbore.
S mnohymi konstataciami clanku sa vsak da stotoznit, najma ze si zasluzi urbanizmus primeranu vaznost. Kazdy architekt ma pravo sa specializovat, aj z tych hore menovanych su ale daktori vo svojej tvorbe univerzalni, projektuju aj domy. Ja si neviem predstavit pracovat v odbore urbanizmus bez architektonickeho vzdelania, mesto je subor domov, zelene a inych stavieb, je organizmus...V CR je "Asociace pro urbanismus a UP", velmi aktivna spolocnost aj publicisticky. To nam chyba, ale lady sa snad pohli v decembri, ked sa daco podobne snazime zalozit aj u nas.
Zaverom jedno heslo, ktore studentov architektury vzdy pobavi, ale casom zistia je ze pre profesiu architekta skutocnostou : Denne trocha urbanizmu nezaskodi urbanizmu. Myslim ze ho prvy vyslovil starsi kolega V.Marencak, ale to mam len z pocutia od vyssie menovanycch autorit. Pozdr. BK