Téma: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU

14.8.2006 |  občan
 
Zaujímal by ma váš názor na stav krajiny, urbanismu a architektury na Slovensku a jiných post-soc. zemích. Za roky socializmu sa zničily mnohé cenné stavby a mestské štruktúry, ale narušilo sa aj tradičné kulturné povedomie ludí . Po 89 to ide zľava do prava a pri pohľade na 90. roky vznikaju dalšie škody na štruktúre a výzoru našich miest a obcí. Škody za sociku se dávají za vinu režimu, v súčasnosti sú vraj na vine zlý a nevzdelaní investori, ktorým pokiaľ nevyhovíte tak sa neuživíte. Existuje ešte nejaká stavovská česť architektov-urbanistov-krajinárov - profesií zodpovedných za tento stav? Aký predpokladáte daľší vývoj, a ako je z vášho pohľadu možné pomôcť harmonizácii nášho prostredia?
Ktoré mesto či dedinu na Slovensku je možné považovať za príklad kvalitnej mestskej štruktúry zo stavbami ako aj ostatnými mestskými priestorami, bez výraznejších negativných zásahov z posledných 60-tich rokov? Ktoré mesto považujete neopak za najviac zničené?


::Pridať diskusný príspevok::

Dátum: 5.10.2006
Od: kovac bohus
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
ja vidim ulohy SAS a SKA ako diametralne odlisne, ale doplnajuce sa. Sme asi jedinym regulovanym povolanim, ktore ma dve zdruzenia, profesijne pre vykon povolania a spolocenske. Iste, predmet je ten isty, ale nastroje a su rozne. pozdr.,BK

Dátum: 3.10.2006
Od: michal
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
spol. funkcie by mali mat na starosti SAS aj SKA (tej to vychadza z uloh daných zákonom), v idealnom pripade na tom uzko spolupracovat, bez rivality.
Sichta to bude, nicmene treba začat


Dátum: 25.9.2006
Od: bohumil kovac
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
nuz ano, a na to je SAS - ten ma spolocenske funkcie architektury na starosti. Ale v state kde je kazdy mudry a kazdy je architektom so svojim vkusom to bude dost velka sichta.

Dátum: 25.9.2006
Od: michal
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
arch. sutaže treba, ale nemyslim si že iba ony same dokažu zlepšit stav profesie a stavebnej kultury na slovensku. bez prace na odstraneni ostatnych problemov sa to nepohne.
tak isto si myslim že treba začat s programom na zvyšeni povedomi verejnosti, ale aj nas o tom čo architektura, urbanismus a krajina vobec znamenaju a ako k nim pristupovat.



Dátum: 20.9.2006
Od: bohumil kovac
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
Michal to vystihol dost obsazne. Ako vidno, je vela perifernych problemov najma v spolocnosti, ktora to determinuje. Aj kvalita profesie by sa cibrila, ak by boli sutaze, lebo to je urcita forma diskusie.

Dátum: 15.9.2006
Od: michal
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU

dodatok: ani ja to necitim ako skepsu, ale treba zadefinovat problem, aby sa mohlo definovat riešenie a cesty, a postupnost krokov. Bez dobrej stratégie, možme minuť tak akurat kopu času a energie a nič z toho.
Je to otazka zmeny našej, ako aj verejnosti, ale ten prvotný impulz by mal asi prist z našich radov. MN



Dátum: 15.9.2006
Od: michal
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
Pokiaľ to chceme rozmotať a zmeniť zkusme najprv, definovať základne okruhy problemov na ktorych sa zhodneme, a pak sa da najsť aj strategia ako z kola von. Zkusil som napsať problemy stavu miest na slovensku z mojho pohladu. Je to takový brainstorming, tak to prosim berte ako myšlienky.

1. NÍZKA STAVEBNÁ KULTURA na slovensku, ztrata kontinuity, kulturného povedomia verejnosti ( a tým samozrejme aj jej reprezentantov – samosprav, vlady, investorov )
Súčasne velmi rýchly rozvoj miest (najmä v okolí Bratislavy), ktorý v kombinácii z nízkou stavebnou kultúrou môže viesť k dalším škodám a poškodeniu už tak narušenej identity miest.Ako aj postupne k znížení obyvatelnosti miest, nakolko verejné plochy (najmä zelen) sa v posledných rokoch nerozvíjajú ale postupne zmenšujú a zastavujú.

2. MINIMÁLNE ZAPOJENIE VEREJNOSTI do procesu plánovania – najmä urbanismus, verejné priestory - pozostatok socializmu, žiadna zo stran to nema zažité a je treba sa to naučiť – samospravy, projektanti, verejnosť

3. NETRANSPARENTNÉ ZADÁVANIE VEREJNÝCH ARCHITEKTONICKÝCH ZAKÁZOK, korupčné prostredie
- problem nielen nas ale aj ostatnych odvetvi. Pozostatok socializmu.

4. NÍZKA STAVOVSKÁ HRDOST, MALÁ ANGAŽOVANOST väčšiny architektov ve veciach verejných (práca v ramci SKA, SAS), vzťah k SKA cíti veľa architektov ako nutné zlo, povinnosť ktora je treba, aby mohli robiť svoju prácu. Vačšina z nas iba kritizuje podmienky v ktorych robime, často pre ich zmenu nič nerobíme s odôvodnením že treba 2-3 genaracie na to, aby sa to zmenilo. Treba si však naozaj uvedomiť , že ono sa to samo nezmení, a tu zmenu je treba vyvolať. A sam ju nikto nevyvola, na to je treba spolupracovať a platforma SKA, a SAS su jedny z možností.

5. NÍZKA OTVORENOSŤ architektov vôči ostatným profesiam, (pre dobrý lobbing je treba mať aj podporu ostatnych). Treba si uvedomiť že architekti, urbanisti, kraj. architekti su iba jedny z niekolkých profesií ktoré sa podielajú na tvorbe nášho životného prostredia. Preto treba hladať medzi nimi spojencov a nie viesť žabomyšie vojny.

6. KVALITA PROFESIE – mnohe stavby, urbanismus, verejné priestory sú poznamenané žial aj našou pracou, chyba nam sebereflexia vo vnutri profesie. V tychto polodivokych časoch sa mnohí snažia po rokoch socializmu ukázať svoje „best of xy“- často však na ukor vzťahov k okoliu, charakteristike lokality (geniu loci) tak aby presentovali iba seba. Pokora a cit pro naväznosti a detail je to, čo nám často chýba (najme u riešení verejných priestranstiev). Samostatnou otázkou je vhodné pužitie výrazových prostriedkov, technická prepracovannosť, detail. Absencia profesijného diskuzneho fora, možnosti dalšieho vzdelávania - ved učime sa celý život.

7. MALÁ PROPAGÁCIA kvalitnej architektury, urbanismu a krajinnej architektury smerom navonok komunity architektov – verejnosť, štátna správa, samosprávy, investori. Odbornych časopiov je sice dosť, ale kto je čita mimo našu komunitu? A čo ostatné možnosti propagácie – TV, reklamné kampane, special. Akce – ako traba dny kulturneho dedictva EHD (iba ma napada – viete o nich niečo, že prebiehajú v týchto dňoch? viete, že v evropskom kontexte mame jednu z najslabšich propagacii EHD a velmi malu efektivitu využitia tohto vynikajúceho nástroja na zvýšení povedomí obyvatelov o kulturnom dedičstve a tým samozrejme aj o architekture? Pre porovnanie http://www.heritageweek.ie/en/eu_heritage_by_country.aspx program EHD v jedn. Štátoch – vcelku zaujímavé je porovnanie s čechmi – nakolko mame určitú spoločnu historiu a tradicie, ale v tomto su velmi dalej. Zaujímavé je aj to že sa v EHD angažuje naš EU komisar Jan Figel, ale u nas to nieje vôbec vidieť)

8. UROVEŇ VZDELÁVANIA – poziciu treba budovať na kvalite. A kvalita u nas začíná kvalitným vzdelaním. Rovnako ako aj vzťah verejnosti k kulturnym hodnotam by bolo dobre začať pestovať v ľuďoch už od detstva – ZŠ, škôlky,...

9. absencia širšej diskuzie na tema stavu stavebnej kultury a ABSENCIA STRATEGICKEHO PLANU, ktory by pomohol zmenit jest. stav. (Možno sa da využiť dokument „ architektonickej politiky“ ale neviem ako skončil od pripomienkovaní, či bol schvaleny vladou alebo je u ledu).

10. ???


a mnohe jine. MN

Dátum: 14.9.2006
Od: anarch
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
proste wild east-slovaKIA.
:)-"incetorov"-celkom vystizne...

Dátum: 14.9.2006
Od: b
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
uz starnem, obcas klepnem vedla...sorry BK

Dátum: 14.9.2006
Od: kovac bohumil
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
ja s vami uplne suhlasim. Architektura a urbanizmus su vsak nielen zrkadlom svojim, ale hlavne zrkadlom spolocnosti. A ta slovenska je taka aka je. Nas archiektov je mozno 3000...ked uz hovorime o lobby. Vo vystavbe su samozrejme zapojene velke peniaze, a zial mnohym, myslim najma investorom a dodavatelom, ide najma o ne. Tam je architektura - hladanie idealu - dokonca prekazkou. Co myslite, preco nebola sutaz na hlavne namestie, most apoloo, obchodnu ulicu? Viete si predstavit, ze by sa kompetentni dozvedeli ze ich peniaze sa vyuziju inak ako si to oni rozhodili? Je zial kulturne malo osvietenych incestorov.A cely investorsky a dodavatelsky sektor je tak velky a bohaty, ze my asi ozaj nic proti nim nevylobujeme. Ved ekonomovi, inak inteligentnemu cloveku I. Miklosovi vadila komora ako obmedzenie absolutnej podnikatelskej slobody v stavebnictve. A kolega Dulla sa ako teoretik uplne otvorene vyjadruje, ze akekolvek planovanie ( ja podopbne ako vy tiez volam po zastavovacich planoch, kde sa dohodne unosna hranica zaujmov verejnych a privatnych)jue prejavom totality a obmedzovani... Ja som chodil na ministerstva, a chodia aj ini architekti z komory, lobovat aj s navrhmi na zmeny zakonov tak, aby na prvom mieste stala zaujem kultury a architektury, urbanizmu. Co si myslite, kto su ministerski uradnici? Vazali politickych stran. Na nasev navrhy, nie vsetky, sme videli, ze su politicky nepriechodne. Ak komoru niekto povazuje za vypalnika, tak to je velmi zle, lebo komora sme my a musime predovsetkym davat, aby bola a aby bol nas stav. Nas nikdy nebude 10 000. Aj dobra architektura bude v mensine, projektovat stavby a teda tvorit architekturu zial mozu bez obmedzeni aj stavebni inzinieri: nebudem vam popisovat, ako moju osobu vnimaju niektore ich kruhy zato, ze som sa otvorene proti tomu postavil, aby sa aj ich studijny program volalô PS a architektura.
Byt v komore neznamena zvolit funkcionarov a potocakat, co nam daju.
Co sa tyka sutaze a prava vitaza, nuz to je popravde otazne. Ani v hudobnej sutazi sa neda zarucit, ze vitaz bude mat najpredavanejsie CD. To rozhodne trh bez ohladu na nazor odbornikov. U nas v architekture si predstavme, ze co ked vyhra navrh v sutazi, ktora bude celkove velmi slaba? Musi investor svoje peniaze pustit úpovinne smerom, ktore mu prinieslo sklamanie? Aj to je mozne, ze porota architektov posudi daky navrh za ozaj najlepsi po stranke architektonickej, ale co ked investor zisti ze jeho moznostiam bude najlepsie vyhovovat 3. cena, pretoze navrhol fasadu ktorej cistenie bude v priebehu 10 rokov o 20 mil. korun lacnejsie ako prve dva navrhy?
Ale u urbanistickych sutazi si viem predstavit, ze prvu cenu do uzemneho planu preklopi vitaz. Ale aj tam - co ked budu reakcie verejnosti negativne, myslite ze sa promator len tak odhodla bez toho, aby si neuvedomil ze ist proti verejnosti moze byt politicka smrt? Je to v zivote podstatne komplikovanejsie, ale idealy treba mat, a terba sa snazit ich po malych kuskoch premietat na realitu. Revoluciu necekajme. Som rad, ze Vas to zaujima, a vobec toto co pisem necitim ako skepsu, ale ako realitu, ktoru sa musime, ale nielen my architekti, ale cela spolocnost, zmenit. pozdr. BK

Dátum: 14.9.2006
Od: michal novotny
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
akých je podla vas 10 najvačších problemov stavebnej kultury na slovensku?

Dátum: 31.8.2006
Od: tomas hal
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
pan kovac, tento rok to uz dostudujem :) ale realita, ktoru pozorujem ma velmi daleko od idealu. pracujem uz vyse 3 roky a zda sa mi, ze sa za tu dobu nespravilo nic. architekti nemaju lobby, nepresadzuju nariadenia, ci dokonca zakony, ktore by mali posilnit nasu poziciu, aby architekt nebol iba "peciatkovacom" zamerov investorov, aby sa v centrach miest a v historickych strukturach stavali budovy, ktore maju reprezentativny charakter, su majstrovsky zvladnute po vsetkych strankach (remeselne aj materialovo, co je samozrejme drahsie - nastroje na donutenie zvysenia investicie), aby sa vytvorili detailne uzemne plany miest a zon na zaklade verejnych sutazi, ktore by presne definovali aj vysku novej zastavby ... ale presne to by mal byt zaujem komory, aby posilnila svoje postavenie navonok, nech ju nevnima vacsina ako "vypalnika". moc ma mrzi, ked vidim, akou architekturou sa zaplna bratislava, kazde volne miesto sa vykryje budovou postavenou rychlo a lacno, lebo sa predava (obchodna, zamocka, kollarovo namestie, mnoho prieluk atd)... vzdy sa nad tym pozastavim, ako je mozne, ze sa nieco taketo stavia a kazi obraz ulic, namesti a celeho mesta ... hlavneho mesta (a co sa deje napr. v trencine, fuuuha) ... a dokonca je u nas mozne aj vyhrat sutaz, prist s niecim novym a komora nedokaze zarucit, ze ako vitaz sutaze budete skutocne autorom stavby a tu realizuje niekto iny ... ako je to mozne? ako je mozne, ze neexistuju nastroje na regulovanie vystavby v ramci dlhodobejsej vizie?! treba hlavne silnu lobby a to by mala robit komora. potom by stav nasich miest a obci bol urcite krajsi a bola by vacsia radost robit architekta ...

Dátum: 31.8.2006
Od: kovac bohumil
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
tomasovi halovi:
- je to zial pravda, ze stat ma ( mal) tendencie zrusit stavovske organizacie, dokonca sa pridali aj niektori novinari. Nastastie sa to podarilo ustat, ale aj vdaka tomu, ze by to bola aj medzinarodna ostuda, kedze vsade naokolo to funguje. Netreba mat z toho depresiu, treba si ale uvedomit realitu ktora panuje na Slovensku v rannom kapitalizme, kde je stale este pred kulturnym ziskom na prvom mieste zisk financny... Prave naopak, treba dostudovat, spolocnost potrebuje mladu inteligenciu, nam treba posilnit komoru aby mala taku poziciu, z ktorej sa daju veci pozitivne ovplyvnovat. To miesto si musime architekti vybojovat, cez nasu profesiu idu aj peniaze...a tak ju chcu robit aj mnohi ini...ale tento proces je realny aj inde. Treba sa zaradit v profesijnom zivote k tym prudom, ktore sleduju na prvom mieste.

Dátum: 30.8.2006
Od: tomas hal
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
... tak aky je vlastne vysledok tejto diskusie? nemam sa pokusat radsej ani dostudovat? ci mam ist do politiky? zrusit komoru architektov?! to som pocul prvy-krat ... odstahovat sa?! asi najlepsie riesenie ... neuveritelne ... kultura prichadza vzdy s blahobytom, na to si tu este pockame ... B!

Dátum: 29.8.2006
Od: michal novotny
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
ako je to vlastne s dokumentom " architektonicka politika na Slovensku" ? bol schvaleny?

k tematu je zaujimavy aj otvorený list Štefana Svetka z 30. januára 2006 prezidentovi Spolku architektov Slovenska Štefanovi Šlachtovi
http://www.archinet.sk/Magazine/Clanok.asp?ClanokID=16&VydanieKOD=66&Magazine=forum

Dátum: 25.8.2006
Od: bohumil kovac
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
chcel som povedat : nepiste v anonymite...

este k propagacii architektury : je uz tolko casopisov, ze si neviem predstavit aby ich bolo este viac. V TV Vam daju priestor, len ak to bude mat zabezpecenu sledovanost. Mozno daka diskusia s hribom pod Lampou...informovanost o architekture, nasej profesii a vseobecny vztah ku kulture je taky, ze vladne kruhy ( neviem ako tato socialisticka vlada, ale ta pravicova ktoru som volil ma v tomto velmi sklamala) chcu zrusit komoru, lebo je prekazkou v slobodnom podnikani v stavebnictve ( t.j. kazdy si moze robit co chce aby mal z toho prospech...). Dokonca aj zopar poprednych hercov - protagonistov umenia - ma taky kulturny nazor na architekturu, ze sa im pacia gycove pseudobarokove rodinne domy...mnoho solventnych ludi su vysokoskolsky vzdelani ludia - a pozrirte ake rodinne domy si stavaju.
Kto uz ma byt nositelom kulturneho pokroku ak nie inteligencia? Kde sa zacina rodit kultura v hlavach ludi? Maju ju na zakladnych a strednych skolach? Ake maju domace vzory? Mojsejovci, Nikodym, Vilo Rozboril - ich pozitiva a hriechy, ci maju vriedok na nose - to su temy dna novin ,casopisov a televizie. Uz ste videli redakcny prispevok typu : V Bratislave dnes odovzdali do uzivania interier kaviarne v centre mesta. Jeho autorovi sme polozili par otazok......Spytali sme sa aj nahodnych navstevnikov...z televizie Markiza pre vas XY. Ked sme boli prezidentom vymenovavani za profesorov ( z roznych odborov, a boli medzi nami ozaj aj svetoznami ludia...), nebola v TV ani zmienka a v novinach spravicka v rohu, ale koho tak prezident ustanovil na spicku inteligencie ani slovko. Bolo by to asi nezaujimave pre verejnost, ale svedci to o tom, ze aj novinarov bavia skor klebety ( mnohi z nich su totiz sami klebetni a tak pouzivaju svoje medium). Ja by som o to sice nestal, ale ak bol vedla velky clanok s fotkami o jednej podla mna nulovej 17-rocnej celebritke (meno som si zial nezapamatal, ale drva vacsina naroda si kvoli nej kupuje aj trojo novin typu novy cas denne) , tak ma to zarazilo...

Komunalni politici redukuju diskusie s obcanmi na zakonne minimum, je to ich prvoradou ulohou moderovat diskusiu o stave mesta, na celo ktoreho boli zžvoleny. Ale diskusia dakedy boli, je dlha, zlozita, a politici su netrpezlivi, chcu veci hned, maju len 4 roky aby sa dacim prezentovali ( a daco si snad aj uhli...), tak volia kratke postupa, bez velkych diskusii - a aby to tak mohlo byt, tak sa tomu upravi aj zakon...ja som profesor v odbore urbanizmu a uzemneho planovania, ale moje navrhy na konstrukciu zakona neboli vobec akceptovane...ministerski uradnici citia tlaky politikov, ti im davaju objednavku. Z postsocialistickeho marazmu sme sa este nevytrepali a potrva to este 2-3 generacie, kym sa veci dostanu tam, kde su nemci, anglicania. Kde takyto postup je politickou smrtou. Kde je stavebna policia, kde take daco ako cierna obrovska stavba pri Bluumentali je okamzite vazenie. A u nas ? Aj cierna stavba sa da zo zakona legalizovat, zakonnym povolenim zmeny stavby pred dokoncenim pred ocami uzasnutej verejnost ( na jej nazor sa podla zakona a sudu neprihliada,napriek tomu, ze verejne prerokovanie predpisuje zakon!!!) namiesto 8 podlazi bude 32, a potom urobi investor akoze gesto mestu a znizi to na 22. Ano suhlasim, ze aj my architekti sa musime angazovat na zmenu tychto balkanskych a bananovych pomerov ( mozno som ich urazil a maju to tam lepsie...), ale nebudeme stacit sami. Musia chciet obcania viac sa starat o veci verejne. To je nasa slabina. Kolkokrat ste boli na verejnych diskusiach, kolkokrat ste pisali do novin, politikom, magistratu? ja asi 150...ze nic? som ako som zistil v klube 10, takze sme povazovani za hlucnu mensinu, kedze vacsina mlci. Ako spracovatel UPN jednoho slovenskeho okresneho mesta som sa zucastnil verejneho prerokovavania. Mesto pouzilo podla man vsetky mozne oznamovacie a propagacne prostriedky, aby tam ludia prisli. A prislo ich z 25.000 az 12...aj tym neslo o mesto, ale ci by nebolo mozne ich zahradu premenit na stavebny pozemok. Ale pozor: robil som uzemny plan aj v CR ( Novy Jicin a mesto zan dostalo narodnu cenu...) a tam bola kinosala tak nabita, ze sa prerokovanie muselo robit na viac varok...proste iny kraj, iny mrav, iny vztah k veci verejnej. U nas bolo vymyslene smutne prislovie : co nie je tvoje, nech ta nepali..Ale mesta snad su aj nase, teda moje aj tvoje, ci nie?

Dátum: 25.8.2006
Od: bohumil kovac
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
skeptikovi :
1. ak ste architekt, napiste v anonymite, mate meno aj priezvisko, za svoj nazor sa nemusite hanbit - ak chceme hovorit o spolocenskej osvete.
2. treba zacat zospodu - suhlasim, vy ste hore alebo dolu? skuste zacat Vy, navrhnite nieco konkretne. To ze architektura investorov a celu stavarsku lobby ( cest vynimkam) vlastne nezaujima, ba co viac, skodi ( napr. taka architektonicka sutaz na most co sa dnes vola Apollo ak by bola, tak by hrozilo nebezpecie, ze to budu robit ini a aj inak architektonicky, konstrukcne, technologicky, a nie ti co si to vyhliadli a tak ako sa rozhodli...). Kolko cien cezera, stavba roka vzislo z toho, ze im predchadzala architektonicka sutaz?


Dátum: 23.8.2006
Od: michal novotny
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
možno by šlo využiť ako jednoho z nastrojov dny kulturneho dedičstva, alebo zkušenosti PPS.
sory za množstvo textu a ang. ale je pozde a nechce sa mi prekladat. U nas zatial ešte nefunguju na takej urovni ako v ang., belg., svedsku, holandsku.

The European Heritage Days (EHD)

The Council of Europe officially instituted the "European Heritage Days" (EHD) in 1991, with the support of the European Union.

Objectives

The many aims of EHD go beyond the basic idea of promoting access to monuments and sites, and include:

- bringing European citizens closer to their cultural heritage to help them get to know and understand each other better despite the diversity of cultures and languages;

- safeguarding a heritage constantly under threat. This is something, which concerns public authorities (State, regions and cities), but also private organisations and individuals. The increasing success of this awareness-raising activity enhances the image of public and private institutions responsible for protecting and promoting the heritage, making public officials and individuals more aware of the work they do;

- promoting a more open attitude to others, as a means of effectively combating racism, xenophobia and intolerance, while also playing a key role in the search for identity and the affirmation of our collective memory;

- preparing for the future by re-appropriating, re-interpreting and re-positioning the cultural vestiges of the past in their political, social and economic implications.


Since 1991 the EHD are a driving force in promoting awareness of a European identity, not just in cultural terms but socially, politically and economically. Discovery of a common heritage, all the richer for its diversity, helps to make Europe a meeting ground where mutual recognition, understanding and acceptance of diversity are possible.

http://www.coe.int/t/e/cultural_co-operation/heritage/EHD/
www.heritageopendays.org.uk

European Heritage Days in Sweden is arranged by the Swedish National Heritage Board. Previous themes include:

2005 Maritime Heritage
2004 Building conservation
2003 The environments of sports
2002 Room for religion
2001 Housing and residential centers - our modern architectural heritage
2000 School buildings

www.raa.se/heritagedays/index.asp


Project for pulic spaces (PPS)
PPS is a nonprofit organization dedicated to creating and sustaining public spaces that build communities. They provide technical assistance, training, research and other services. Since their founding in 1975, they have worked in over 1,500 communities in the United States and around the world, helping people turn their public spaces into vital community places.

http://www.pps.org/

Dátum: 22.8.2006
Od: skeptik
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
Souhlasim že obraz měst je zrcadlem cele společnosti (v našem přápadě značně poznačené socializmem a divokými 90-tými roky).
Nicmene nelze si umýt od toho vśeho ruce, protože naše profese by měly být ty první, co si uvědomí stav véci a začnou s nápravou, nebo aspoň burcovat ostatní.
Proto si myslim, že hlavne v teto dobe by meli architekti vystupovat ve vztahu k veřejnosti , v takové roli Všezvěda Všudybuda z Komenského labyrintu sveta. Je treba zvýšit v první řadě informovanost obyvatel, investoru, uredniku, vlady, architektu o kult. hodnotach prostředí v kterém žijeme. Také je treba podporiť veřejný dialog –při plánování a tvorbé našich měst a životního prostŕedí.
V součastnosti je propagace architektury – urbanismu- krajinne architektury na veřejnosti je omezena vice-mene na udélování cen SKA, SAS,..za architekturu a menší výstavy bez výraznejší mediální podpory.

- Analogie k lekařum a jejich zodpovědnosti za zdravotnictvi – to jaky je system ve společnosti (legislativa, režim) mne přece nemuže ospravedlnit že nekomu uříznu zdravou nohu, případně vykonám jakýkoliv zákrok o který mne požádá pacient, nebo nekdo z nadřízených pokud si to jeho zdravotní stav nevyžaduje. Stejne je i rozdíl v podpoře státu (legislativa, očkování, pravidelné prohlídky, med. kampane ministerstva) zdravého života obyvatel, tak aby se zlepšila prevence a omezili se chronické, civilizační nemoci, nebo také v podpoře zachování tradiční kultury národa (folk. Festivaly, hudba, divadlo, literatura, zvyky,....) Absentuje mi ale nejaká výraznější strategie – program pro obyvatele na uvědomení si kulturních hodnot a vývoje prostředí v kterém žijeme (města, obce, krajina). A pocit uvědomnění si je vždy ten první krok k tomu, abychom to začali chránit a harmonicky rozvíjet . (ta věta neznamená sterilizaci toho co bylo, nebo se zachovalo, ale soudobé doplnění s citem pro místního genia loci).

- ad jak pomoct:
vzhledem na to že změny se mužou udát buď zhora nebo odspodu, a zatím se nic nedeje, navrhuji :
- zvýšit informovanost a pocit zodpovednosti za současný stav mest mezi architekty jako odbornou silou, schopnou prenest sve videni a vědění na ostatni
- pokusit se vymyslet program na zvýšení angažovanosti obyvatel v procesu tvorby našich měst a jejich informovanosti o kulturním dědictví.
- zkusit to rozhýbat odspodu

Dátum: 22.8.2006
Od: prof. Bohumil Kovac, FA STU
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
1. Vyzor nasich miest, a nielen nasich, je zrkadlom spolocnosti a nie len schopnosti architektov. Definicia ze architekti-urbanisti a krajinari su zodpovedni za tento stav posobi na mna demagogicky a prvoplanovo, tak ako ani len lekari nie su zodpovedni za stav nasho zdravotnictva...Predsa vyzor New Yorku nie je zrkadlom tamojsich architektov ( o.i. tam stavaju architekti z celeho sveta), ale ze je tam akceptacia takej vystavby, take peniaze, takeho prostredia...Ak sa investor za svoje peniaze rozhodne stavat paskvil, stavovska cest architekta mu v tom nezabrani, moze odist, ale nastupi iny, mozno ani nie architekt ( cca 65% stavieb projektuju stavari, priemyslovkari, teda "nearchiekti", aj ked ing.arch. este nie je zarukou, aj Beckham nedal penaltu...)..U nas si musime uvedomit, ze uzemne plany ako zakladne nastroje rozvoja miest a obci schvaluju zastupitelstva, a v nich casto nesedi ani jeden architekt...taky je postup demokracie a tak co vidime okolo seba, je aj nasicm zrkadlom, lebo tych ludi volime my. Uzemne plany ako miestne platne zakony su predovsetkym prejavom politickeho konsenzu, ekonomickych moznosti, casto aj uradnickych tlakov, kompromisom verejnych a sukromnych zaujmov...Ani hlavny architekt, ako vidime, nic vyznamne neovplyvni,kedze nema oporu v zakone... o vyske stavieb sa "rokuje" s investormi ( snad to bol ciel..)za cenu protihodnoty z verejnych zdrojov ( pozemky...) len preto, ze uzemne plany boli prijate tak, ze taketo postupy umoznuju. A tak nemame ziadnu silu nato, aby pri Auparku nevyrastla veza, podobne pri Bajkalskej a Sancovej, a apeluje sa na investorov, aby zmenili postoje k vyuzitiu vlastnych sukromnych pozemkov, pre ktore neplatia ziadne obmedzenia...a oni ich prave preto kupili! Namiesto sirokych verejnych diskusii ( mesto a jeho obraz a stav je predsa vec verejna...) a sutazi myslienok sa spicky samospravnych organov uspokojuju s postupmi, kde je splnene zakonne minimum ale nic viac. Tak aj take stavby z verejnych zdrojov, ktore vyrazne ovplyvnuju charaketer nasich miest ( most Apollo, Hlavne namestie v BA, rekonstrukcia Obchodnej) sa riesia tzv. hospodarskou sutazou alebo dokonca priamymi zadaniami - mozno su tieto stavby dobre ( Obchodna bude iste lepsia ako doteraz - a na tom sa aj stavia, ze teda bude akceptovany aj postup), ale sme ukrateni o diskusiu ( my architekti predlozit svoje myslienky a verejnost sa o nich bavit a rozhodnut), ukrateni o porovnanie s inymi moznymi rieseniami, snad i lepsimi a lacnejsimi.
Najhorsie je ozaj to, ze na tieto huncutske postkomunisticke maniere si navyka aj mlada generacia a berie ich za normalne. Pretoze prostredie vychovava, tak Ti co vyrastaju v gycovych podnikatelskych sidliskach a tychto sposoboch rozhodovania to beru ako styl na cely zivot. A verejnost prijme aj most Apollo, Obchodnu, Hlavne namestie... bez toho, aby sa zamyslela, ci to mohlo alebo malo byt ine, ci sa preto urobilo vsetko, aby sa kazdy mohol vyjadrit. Mnohe stavby po zakulisiach ex-post ziskavaju ceny okrem tej najcennejsej- vitazstva v sutazi s priamou konfrontaciou s inymi myslienkami. Tu zial autori tychto diel nikdy neziskaju.

2. Co sa tyka stavovskej cti, architektov-urbanistov a krajinarov - tu ani nejde o cest, ale o umenie diskutovat, angazovat sa za veci verejne. Ako spracovatel uzemneho planu v Novom Jicine som dostal s kolegami ( spolu s manz. Gregorovcami, prof.Vodrazkom) na prazskom hrade pred 4 rokmi Cenu CR za plan rozvoja centra mesta ( predtym bola urb. sutaz...). Tam sme si odskusali, co je to otazka participacie vsetkych zucastnenych, co je to ucta mesta k spracovatelovi, co je to umenie pochopit rozporuplne poziadavky tych, co v tom meste nakoniec ziju a budu zit, A to je umenie vediet sa v tomto procese hlboko odborne, ale aj slusne a uctivo pohybovat.
Ako pomoct - kedze ide o vec verejnu, musime si presadit verejnost take postupy ( a teda aj zakony), aby boli veci ktore pri stavbe nasich miest a obci pocitujeme co najviac eliminovane, aby o veciach verejnych sa viedli aj ked starstiplne, ale predsa len potrebne diskusie, aby aj verejnost kulturne rastla a dozrievala ( nic nie je horsie ako nekulturna diskusia...). Architekti mozeme byt kvalifikovanymi moderatormi tejto diskusie, ak budeme na tom pracovat, budeme mat v tejto diskusii aj respekt. Ale tu je trocha aj problem v tom, ze mnohe veci su vecou vkusu : je krajsie a lepsie mesto vysoke alebo nizke? Tak musi prist k dakemu rozhodnutiu, aj ked tesnemu, ale diskutovat sa musi.

3. Skody po 1989 vznilki aj preto, lebo mnohe dobre veci sa "demokraticky" uvolnili ( o plánovani sa hovori ako o prezitku totality, ale mesta ak nemaju rast zivelne tak predsa potrebuju daku viziu - potom je ale podstatne, aby tato vizia bola prijata demokraticky a nie totalitne. Aby vladla autorita pravidiel a nie pravidla autority ( aj ked osvieteny absolutizmus je niekedy lepsim riesim riesenim ako ludska blbost).

4. Ktore mesto? neviem...to by chcelo vyskum a mat aj prehlad...ale centra miest sa urcite zlepsili, narazka na pesiu zonu navrhovanu na CEZARA nie je namieste, ulica nezije z dekoru dlazieb...a ak dakto zazil ako architekt takuto exterierovu stavbu, tak to vidi inak...ale to je na inu diskusiu. Dost znicene bolo Nove Mesto nad Vahom, sudim ako sparcovatel uzemneho planu. Stavnica chatrala, ale struktura ostala, da sa na tom stavat. Ale v NMNV zmizla dost podstatna cast povodnej struktury, a teda aj kontinuita...

ospravedlnujem za za dlhe pisanie. B. Kovac, FA STU

PS: podpisujte sa pod svoje prispevky, je to aj o tom, nebat sa za svoj nazor...hlavne architekti...

Dátum: 21.8.2006
Od: ???
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
budovy sú už viac-menej OK, horšie je ich okolie a verejné priestranstvá. napriklad pešie zony navrhnute na cezara - ukážka použitia pestrofarebných bet. dlažieb a typizovaného mobiliáru povýšená na inovativný prístup k architektúre. V čom ? kým? nami architektami. Daj boh aby nam občania za to ruky nedolámali.

Dátum: 17.8.2006
Od: skeptik
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
Stav vecí kolem nás jen tak brzy nezmení, a proces bych považoval za nevratný. Hlavne dúsledkem posunutí kulturních a tradičních hodnot jak bežných občanú, odborníku a současne i investoru. A nová generace v tomto "formujícím" prostředí již vyrústá a stav si neuvědomuje.
Např. moje neteři(15.let, inteligentní, výtvarné vzdělání, rod. zázemí dobré, ) se líbí že se přestěhovali do nové čtvrti (typický novodobý urbanismus na zelené louce, bez uličního parteru a charakteru) a že všechny domky tam jsou rúzné - ve stylu, barvě, tvaru a barvě sřechy, líbí se jí že si nejsou podobné - to by byla asi nuda. Včera se byla podívat na bratislavském hradě - a moc se jí líbil, prý velmi pěkné prostředí. To že je hradní areál jedna velká kulturní ostuda Slovenska, kde se navíc vodí zahraniční návštěvy si neuvědomuje, stejně jako většina ostatních počínaje predstaviteli NR a odbornou veřejností. Na porovnání je možné zmínit Valdštejnskou zahradu v praze, patřící do správy senátu ČR, kde proběhla kvalitní rekonstrukce této barokní zahrady. Bratislavský hrad měl také barokní dispozici, na začátku 90. let dělal Kuča (významný zahr. architekt ) studii obnovy a tam někde to skončilo. Vlastně ne uskutečnili se nesmyslné dosadby (pri rekonstrukci budov NR) většiny keřu, charakterem připomínající masové sídlištní výsadby 70-80. let. Další otázky jsem pak už neteři radši nedával.


Příklady zničených měst by byly asi na dlouhý seznam, protože v tuto chvíli mě nenapadá žádné, které by tuto dobu prošlo bez větších úhon. Snad bude věďet někdo jiný.

Závěr : asi je lepší nad tím vúbec nepřemýšlet a pokud tak jen zlehka, protože cesty zpět není, navíc si ten problém málokdo uvědomuje, takže by to bylo tak na změnu krajiny nebo na provaz.


Dátum: 16.8.2006
Od: občan
Predmet: RE: STAV MIEST A OBCÍ NA SLOVENSKU
tak je to asi s našimi mestami pre vas odbornikov - architektov, urbanistov-krajinarov v pohode. To ma tesi