Téma: kolarove namestie

10.12.2003 |  marian nemec
 
ja osobne povazujem navrch c 16s nazvom pohoda za skvely,preco bi sme aj mi nemohli mat nieco co z hladiska modernej archi. neukazeme svetu.pozrite sa na takeho gaudi.je to vazne skvely projekt.vytazny navrh je stale len o tom istom.preco nezaist dalej?treba skusit aj architekturu ktora tu bude aj v buducnostii


::Pridať diskusný príspevok::

Dátum: 12.4.2005
Od: ***
Predmet: RE: kolarove namestie
http://www.bratislavskenoviny.sk/pdf/20040826.pdf

Spoločnosť Convergence Capital Ltd., ktorá je developerom plánovanej administratívnej budovy na Kollárovom námestí, si ako svojho preferovaného architekta vybrala tím SIAL/ Bogár - Králik - Urban.
Znamená to, že na Kollárovom námestí sa bude realizovať jeden z projektov, ktoré boli úspešné v minuloročnej medzinárodnej architektonickej súťaži. Pripomeňme, že túto súťaž vypísala akciová spoločnosť Metropolitan Bratislava, ktorá je súčasťou investičného holdingu 1. garantovaná, akciová spoločnosť. Po uskutočnení súťaže 1. garantovaná pozemok v hornej tretine námestia, v časti, kde sa v súčasnosti nachádza parkovisko, predala spoločnosti FMT International. Táto firma deklarovala záujem postaviť na pozemku administratívnu budovu, ktorá by vychádzala z projektov ocenených v spomenutej súťaži. Napokon dostal prednosť projekt ocenený druhou cenou, ktorú získali autori z českého Liberca Jiří Buček a Richard Kraľovič v spolupráci s Michalom Hušekom a ateliérom Bogár - Králik - Urban.
Alan Vincent, riaditeľ spoločnosti Convergence, povedal: „Bolo to veľmi náročné rozhodnutie. Mohli sme si zvoliť ktorýkoľvek z troch víťazných návrhov z pôvodnej architektonickej súťaže, a dosiahli by sme vynikajúci architektonický výsledok. Tím SIAL / Bogár - Králik - Urban nás však napokon presvedčil, že ich návrh je z finančného hľadiska najpraktickejší. Dôležitú úlohu zohrali aj skúsenosti SIAL v oblasti navrhovania a realizácie komplexných administratívnych budov. Tešíme sa na spoluprácu s naším tímom architektov pri vytváraní význačnej budovy, akú si toto výnimočné miesto zaslúži.“
Ako nás informoval manažér projektu František Halászik, spoločnosť Convergence Capital chce začať s výstavbou asi na jar budúceho roku.
Developer budúcej výstavby na parkovisku na Kollárovom námestí, spoločnosť Convergence Capital Ltd. Convergence Capital, je súkromná spoločnosť, ktorá sa zaoberá investičnou činnosťou v oblasti nehnuteľností a developingom. Predstavitelia Convergence Capital majú 20 rokov skúseností v oblasti developingu v strednej Európe.

Dátum: 30.11.2004
Od: zk
Predmet: RE: kolarove namestie
podla vitazneho sutazneho navrhu asi nie, alebo ano?

Dátum: 29.11.2004
Od: vn
Predmet: RE: kolarove namestie
bude sa stavat adm. budova na mieste parkoviska, inak nič

Dátum: 29.11.2004
Od: zk
Predmet: RE: kolarove namestie
ma niekto informacie, co sa deje s kollarovym namestim?
kto je jeho sucasnym vlastnikom? bude sa tam nieco stavat?

Dátum: 7.10.2004
Od: Vladimira Ditteova
Predmet: RE: kolarove namestie
Prosim vas,mohli by ste mi pomoct!Potrebujem surne vediet o Kollarovom namesti od minulosti az po dnesok,ake budovy su tam,ich podorysy,narysy,historiu.Prosim pomozte mi,je to moc surne!Budem vam moooc vdacna!Alebo aspon poradit knihy a stranky s blizsimi informaciami!Moc DAKUJEM!

Dátum: 10.5.2004
Od: WEBADMIN
Predmet: RE: kolarove namestie
Ešte ku Kollárovmu námestiu...
(Ad: Peter Andráši: Aké bude Kollárovo námestie? – F.A. 2/2004)


Niekedy sa to v človeku hromadí dlhšie, ale potom to musí zo seba dostať von. Ako „papiňák“.... Už dlhší čas – pozorne sledujúc nielen práce najbližších kolegov, ale aj dianie na slovenskej a svetovej architektonickej scéne – som mal pocit, akoby sa architektúra odrazu začala vznášať vo vzduchoprázdne, prípadne akoby sa architekti zahľadeli len do seba, zabudli na podnety vyplývajúce z priestoru, z prostredia i užívateľa. Najmä som však začal mať pocit, ako keby to vadilo už len mne a začal som si klásť otázku, či nie som azda precitlivelý? V takýchto momentoch však vždy (to je moja osobná skúsenosť) prichádza ako znamenie čosi, čo ma utvrdí vo viere... Tentokrát to bol úžasný článok mladého architekta Petra Andrášiho na margo súťaže na Kollárovo námestie v Bratislave, za ktorý Petrovi (aj v mene mnohých ďalších architektov) úprimne ďakujem.
Skôr, než napíšem k problému „Kollárovo námestie“ zopár riadkov aj ja, pre poriadok uvádzam, že okrem toho, čo o súťaži uverejnili Fórum architektúry a informácie SKA, respektíve, čo sa dá vidieť na výstave, neviem nič viac. Na druhej strane – ako vidiečan prinútený osudom k častým návštevám hlavného mesta (minimálne 20 až 25 krát ročne), zakaždým prechádzam pešo priestorom Kollárovho námestia. Poznám ho veľmi dobre, ba možno aj lepšie než priemerný bratislavský architekt. Možno aj preto bolo moje sklamanie z výsledkov súťaže také bezhraničné. Vďaka Informáciám SKA sme mali možnosť vidieť „širokú škálu“ súťažných návrhov – žiaľ, až príliš na jedno kopyto: ako umiestniť obrovskú, svojím objemom až brutálnu, hmotu do štruktúry mesta? Čiže – ako implantovať ďalší „míľnik k svetovosti“ do organizmu nášho hlavného mesta? Ale otázka môže zniesť aj ináč, napríklad:: Ako zabiť priestor ? Alebo - ako sa čo najrýchlejšie vysporiadať s reliktmi minulosti, ktoré spôsobujú večnú traumu úspešným globalizátorom súčasnosti? Dokedy bude ešte brániť výtvarnému rozletu súčasných architektov nejaký Belluš, Karfík, Šilinger a ich predchodcovia ?
Pripúšťam (a je to asi verzia hraničiaca s istotou), že základná chyba sa stala zrejme pri koncipovaní súťažných podmienok, keď mesto (či neexistujúci hlavný architekt) nedokázalo zadefinovať mantinely, v ktorých by sa nová zástavba a predovšetkým jej objem mali pohybovať. Na základe takýchto podmienok potom asi vždy bude vyzerať celá equipa súťažiacich i porotcov – ako diletanti zasadzujúci organizmu mesta rany raz takým, raz onakým spôsobom. Rád by som však vedel, či bol súťažný návrh taký, že nadradil urbanistický koncept a otázku architektonického svedomia nad požiadavky súťažných podmienok... (Napríklad, prof. Martin Kusý v r. 1980 v súťaži na novostavbu SND umiestnil svoj súťažný návrh do priestoru oproti dnešnému prezidentskému palácu, na základe čoho síce vypadol v 1. kole, lebo porušil súťažné podmienky, ale život v plnej miere potvrdil správnosť jeho myšlienky. Ním preferovaný priestor sa už dávno naplnil, žiaľ budovami, ktoré by nemuseli stáť práve v takomto cennom priestore a Martin Kusý ml. spolu s Paľom Panákom a Petrom Bauerom sa dodnes trápia so svojím nedokončeným divadlom v urbanisticky indiferentnom priestore bez záruky, že v konečnom výsledku pôjde naozaj ešte o divadlo...)
Žiaľ, takýto prístup k mega investíciám je v poslednom období pre naše hlavné mesto príznačný aj v prípadoch, ktoré boli pripravované súťažami. Len si pripomeňme súťaže na centrálu VÚB na Miletičovej ul. alebo na Národnú banku na Mýtnej ulici. V oboch prípadoch sa presadili nezmyselné výškové objekty bez adekvátneho parteru, ktoré toľko deklarovanej identifikácii priestoru poslúžili len v elementárnej signálnej polohe. Pritom obyvateľ mesta túto identifikáciu s priestorom nemá šancu pocítiť vôbec... Koniec koncov, korene siahajú ešte hlbšie, napríklad k budove Slovenského rozhlasu, k budove, ktorá by možno aj chcela byť mestotvorná, žiaľ, nemá žiadny parter...
To všetko je vlastne zložité a som si toho plne vedomý. Kollárovo námestie v dnešnej podobe je jeden maximálne nehomogénny priestor. Naivná je však predstava, ak si myslíme, že priestorové a mestotvorné problémy dokážeme vyriešiť osadením jedinej – akokoľvek výtvarne dokonalej – hmoty do jej ťažiska. Mám pocit, že to chce trochu hlbšiu analýzu a hlbší záujem o vyriešenie danej problematiky. Vidieť veci len cez prizmu výtvarna sa mi zdá byť príliš zjednodušené.
Svojho času som svoj pohľad na posudzovanie kvality architektúry definoval požiadavkami naplnenia štyroch základných kritérií:
a) urbanistický kontext
b) funkčnosť, konštrukcia, materiál
c) výtvarná kvalita, včítane záujmu o detail
d) výpovedná sila – filozofia návrhu.
V zmysle týchto kritérií som podrobne študoval najmä víťazný návrh a vyšlo mi asi toto:
a) Urbanistický kontext nevychádza z precítenia priestoru. Hmoty sú priveľké, konflikty s existujúcou zástavbou nezmieriteľné. Alebo autori počítajú s tým, že tá stará štruktúra aj tak za chvíľu padne a neoplatí sa ňou zaoberať ? Len pre poučenie – architekt Ivan Matušík pri svojom slávnom koncepte prestavby Obchodnej ulice pred 30 rokmi uvažoval o likvidácii prakticky celej existujúcej stavebnej substancie ulice – dodnes však tu bolo prestavaných len zopár domov! Nemali by sme sa z toho poučiť?
b) Nespochybňujem funkčnosť, realizovateľnosť z pohľadu investora. Z pohľadu potrieb mesta mi však chýba presvedčivejšie riešenie verejného parteru u oboch hlavných hmôt. Poskytnutie výtvarného zážitku okoloidúcim je v jednom meste (ešte k tomu hlavnom meste) absolútne málo!
c) Záujem o detail sa, žiaľ, v tomto merítku posúdiť nedá. Nemám však žiadne pochybnosti o architektonických kvalitách víťazného tímu, takže som presvedčený aj o kvalite budúcich detailov budovy. Hoci – veľká schéma budovy príliš veľa šancí na kvalitný detail, blízky človeku, užívateľovi, bez zásadných zásahov do koncepcie, nedáva.
e) Výpovedná sila, respektíve odkaz našej generácie budúcim generáciám, ktoré už asi autorov nebudú veľmi poznať a budú vnímať architektonické dedičstvo minulosti ako kódovaný odkaz. Čo sa bude dať z tohto odkazu vyčítať? To, že v roku 2003 architekti vyprojektovali na fasáde budovy krásnu skamenelinu niekdajšieho parku v tomto priestore? Čo to má do činenia s Jánom Kollárom, zakladateľom slovenskej literatúry a hlásateľom myšlienok našej príslušnosti k Slovanstvu? Čo to má spoločné s Bratislavou a históriou bývalého Schöndorfu ?
Aby sme si rozumeli – páči sa mi architektúra víťazného návrhu, včítane tých stromových skamenelín. Je to brilantné výtvarné dielo... Žiaľ, v danom priestore a danom merítku ako architektúra nemôže obstáť! Pretože, podľa mňa, pre architektúru nemôže postačovať základné kritérium hodnotenia – páči sa mi to, prípadne nepáči. Považujem to za absolútnu povrchnosť nehodnú komplexnosti našej profesie.
Uvedomujem si aj to, že mnou postavené kritériá môžu znieť v princípe aj inak, ale pre architektúru je dôležité, aby sme sa s každým kritériom nezaoberali jednotlivo, ale so všetkými súčasne. Pretože, ak sme nesplnili ktorékoľvek z nich, je ťažké hovoriť o architektúre.
Neviem, aký bude ďalší osud „Kollárka“. Viem však, že mnoho z toho bude v rukách architektov - aby bol výsledok nielen pekný, ale aj dobrý. Bol by som nerád, keby sme v našom hlavnom meste prepásli ďalšiu šancu.


(P.S.: Po napísaní tohto článku sa mi dostali do rúk Archy (1/2004) a v nich úvodník Martina Mašeka: Nedostatok normálneho. Úprimne ma prekvapil a najmä – potešil!)

Peter Pásztor

PRE FÓRUM ARCHITEKTÚRY

Dátum: 21.4.2004
Od: misko
Predmet: RE: kolarove namestie
ad adammo

netusil som, ze na hodnotenie niekoho architektury musim vediet ako sa pise jeho meno, dodnes som si myslel, ze musim poznat jeho (ich) pracu...

ze to su hviezdy 70-80tych rokov s tebou vlastne mozem suhlasit, v tych casoch to boli mlady invencny architekti, ktory ukazovali (vytvarali ho?) kam sa asi ubere moderna architektura...je mi jasne, ze dnes existuje kopu inych mladych "eagls" ktory robia to iste...a ze oni su uz "stary pani"

precitaj si vsak na co reagujem...ich kancelarie su rozhodne tie "najvychytanejsie" v sucasnosti - zarabaju najviac prachov a dostavaju (dnes) najpreztiznejsie zakazky...najma piano...a to bolo to na co som reagoval...ci sa uzivia zo svojim pristupom ku etc. etc...

len tolko som chcel

Dátum: 20.4.2004
Od: maťo
Predmet: a ešte aj toto
Áno,
a ešte aj tá opacha na Hodžovom námestí!

Niekto by mal byť vybraný a robiť hlavného architekta v tomto meste. To je taká tá funkcia, kde architekt síce priamo nekreslí, ale určuje, čo kde môže / by malo / musí stáť. Ak je to navyše Osobnosť (nie taká z markízy, čo hlási počasie), dokáže doporučiť nadčasové riešenia a presadiť ich svojou autoritou proti verejnej mienke (ktorá je zo svojej povahy konzervatívna). Dokavaď to tak nebude, plané reči nad rozliatym mliekom zostanú hlavnou náplňou tejto www stránky.

Dátum: 20.4.2004
Od: adam
Predmet: RE: kolarove namestie
Jinak kazdopadne ziram na pocet diskutujicich a jejich aktivitu ... tohle teda v Cechach nemame. Klobouk dolu. To uz asi musi byt stav, kdyz to vyprovokuje tolik nazoru.

Dátum: 20.4.2004
Od: adammo
Predmet: RE: kolarove namestie
Kratky vzkaz pro nekoho, kdo si rika MISHKO ...
Kdo je GHERY, kdo je NOUVELE ..., dokud si nezjistis ani jak se jmenuji, tezku muzes vubec hodnotit jejich praci ...
kazdopadne veskera jmena na seznamu, bych dal do top 70. - 80. leta ...

Dátum: 5.3.2004
Od: misko
Predmet: RE: kolarove namestie
stava sa tu pravidlom, ze drzim bucovi stranu, ale co mam robit, ked mam pocit ze je tu opat boj medzi mladou dravostou a volou experimentovat a tak trocha konzervativnym pristupom "tych druhych"

z bucovho clanku by som si teda dovolil upozornit na vetu:
"takze skusme sa pozriet aj do zahranicia a porovnat tvorbu aspon v priblizne rovnakom prostredi a zistime, ze tu mozu stat budovy, ktore na prvy pohlad s okolitou architekturou nesuvisia, ale maju k nej vztah trebars aj v spravne zvolenom kontraste."
bol by som rad uviedol priklady, ale nejde to dost dobre, toto je privelmi individualisticke vnimanie, ale myslim ze kazdy, kto sa o architekturu zaujima "ma" aspon ednutakuto budovu...

chcel by som este upozornit na fakt, ze vo velkych mestach dnes stoja budovy v neoxxx style hned vedla funkcionalistickych a nam sa zda ze vytvaraju harmonicky celok, hoci, ked tie budovy stavali, vsetci si mysleli ze to nikdy nesplinie - preto takuto argumentaciu povazujem za scestnu a bezpredmetnu

Dátum: 3.3.2004
Od: buco
Predmet: RE: kolarove namestie
... dufam, ze sa web este pozrie na dianie na slovensku aj svojou navstevou slovenska a bratislavy a moze si pozriet a porovnat architekturu u nas a v zahranici, lebo ako predpokladam, uz v zahranici je a je na to patricne hrdy a urcite odtial zlepsi meno slovenskej archtektury. dakujem miskovi za podporu a webovi este odkazujem, nech si v zahranici neprezera len obrazky a nech si aj precita co to o koncepciach. mozes zacat od gehryho, ale myslim ze k pamiatkam ma momentalne najblizsie foster, jiricna a samozrejme liebeskind, s tych svetovych. clanky priamo s vyjdrenim sa k architekture, nie od teoretikov, ktory to len obaluju a porovnavaju a nakoniec dojdu na nieco, co nemal v umysle ani sam autor a urcite ho to aj prekvapi, nad cim vsetkym premyslal, ked navrhoval a staval svoje dielo. mnoho nazorov sa vyjadruje k regulativom, treba sa poklonit pred karfikom, belusom, ci "alzbetkou". ale ta budova sa ma stavat teraz, mame 21. storocie, nemoze vyzerat a niest myslienky dob davno minulych, mala by niest znamky doby, v ktorej bola postavena, nech ludia aj za dalsich 100 rokov vedia, ze to nebolo stavane sucasne. spodna cast stavby by sa mala harmonicky zaclenit k alzbetke, fajn, suhlasim, ale co je okolo harmonicky sklbene s touto nepochybne peknou stavbou? brana kasarni? ci to parkovisko pred nou? v strukture obchodnej ulice sa nedodrziava vobec nic (vid. poslednu stavbu, modro-zlte pripomenutie ikei s nevkusnymi oknami a neuveritelne lacnou konstrukciou...), takze tu regulativ takmer neexistuje. vo vrchnej casti kollarovho namestia sa pohybujem denne, ano, som student fa stu a na kavu chodievam vzdy cez kollarove namestie. tiez poznam tento priestor a v sucastnej dobe je akymsi vstupom do centra mesta, aspon zaujimaveho pre turistov ci komerciu. nejde tu o vseobecne regulativy, ide presne o toto konkretne miesto a jeho symboliku. v sucastnosti je dobre iba pre diagonalny prechod, particku "skejterov" a tych bezdomovcov pod jedlickami! tak aky vyznam ma? suhlasim, ze navrh treba navrh treba koncipovat aj s celym prilahlym namestim, co sa na niektorych navrhoch podarilo splnit. tiez by tu mali byt dostatocne velke podzemne garaze, aby sa zrusilo parkovisko pred alzbetkou, ako aj nevkusne parkovanie okolo nasej fakulty (na travnikoch a pod.). takze skusme sa pozriet aj do zahranicia a porovnat tvorbu aspon v priblizne rovnakom prostredi a zistime, ze tu mozu stat budovy, ktore na prvy pohlad s okolitou architekturou nesuvisia, ale maju k nej vztah trebars aj v spravne zvolenom kontraste. maju svoju vnutornu logiku a samozrejme neoddelitelnu komercnu vyuzitelnost. ak chcete vidiet, co sa stavia v bratislave (aj vy/ty web), pozrite sa na rolanda ruzicku (van der ruzicka :) a jeho bytovku vedla ministerstva financii, opachu vedla forumu, ci zamocka ulica ako celok. prilis konzervativne. takto nevyzeraju novostavby! toto nie je 21. storocie! to ma hneva a hotovo. dakujem. web si hviezda!

Dátum: 27.2.2004
Od: archinet
Predmet: RE: kolarove namestie

Ešte ku Kollárovmu námestiu...
(Ad: Peter Andráši: Aké bude Kollárovo námestie? – FA 2/2004)

Niekedy sa to v človeku hromadí dlhšie, ale potom to musí zo seba dostať von. Ako papiňák.... Už dlhší čas – pozorne sledujúc nielen práce najbližších kolegov, ale aj dianie na slovenskej a svetovej architektonickej scéne – som mal pocit, akoby sa architektúra odrazu začala vznášať vo vzduchoprázdne, resp. akoby sa architekti zahľadeli len do seba, zabudli na podnety vyplývajúce z priestoru, z prostredia i užívateľa. Ale najmä som začal mať pocit, ako keby to vadilo už len mne a začal som si klásť otázku, či nie som azda precitlivelý ? V takýchto momentoch však vždy (to je moja osobná skúsenosť) prichádza ako znamenie čosi, čo ma potvrdí vo viere ...Tentokrát to bol úžasný článok mladého architekta Petra Andrášiho na margo súťaže na Kollárovo námestie v Bratislave, za ktorý Petrovi (aj v mene mnohých ďalších architektov) úprimne ďakujem !
Skôr, než napíšem k problému „Kollárovo námestie“ zopár riadkov aj ja, pre poriadok uvádzam, že okrem toho, čo o súťaži uverejnili Fórum a informácie SKA, resp. čo sa dá vidieť na výstave, neviem nič viac. Na druhej strane – ako vidiečan prinútený osudom k častým návštevám hlavného mesta (min. 20 – 25 x ročne), pričom zakaždým prechádzam pešo priestorom Kollárovho námestia, poznám ho veľmi dobre, ba možno aj lepšie než priemerný bratislavský architekt. Možno aj preto bolo moje sklamanie z výsledkov súťaže také bezhraničné... Vďaka Informáciám SKA sme mali možnosť vidieť „širokú škálu“ súťažných návrhov – žiaľ, až príliš na jedno kopyto: ako umiestniť obrovskú, svojím objemom až brutálnu, hmotu do štruktúry mesta ?.... Čiže – ako implantovať ďalší „míľnik k svetovosti“ do organizmu nášho hlavného mesta ?..... Ale otázka môže zniesť aj ináč, napr.: Ako zabiť priestor ? Alebo ako sa čo najrýchlejšie vysporiadať s reliktami minulosti, ktoré spôsobujú večnú traumu úspešným globalizátorom súčasnosti ? Dokedy bude ešte brániť výtvarnému rozletu súčasných architektov nejaký Belluš, Karfík, Šilinger a ich
predchodcovia ?
Pripúšťam (a je to asi verzia hraničiaca s istotou), že základná chyba sa stala zrejme pri koncipovaní súťažných podmienok, keď mesto (či neexistujúci hlavný architekt) nedokázali zadefinovať mantinely, v ktorých by sa nová zástavba a predovšetkým jej objem mali pohybovať ! Na základe takýchto podmienok potom asi vždy bude vyzerať celá súťažná equipa súťažiacich i porotcov – ako diletanti zasadzujúci organizmu mesta rany raz takým, raz onakým spôsobom ! Rád by som však vedel, či bol taký súťažný návrh, ktorý nadradil urbanistický koncept a otázku architektonického svedomia nad požiadavky súťažných podmienok.... (napr. ako prof. Martin Kusý, keď v r. 1980 v súťaži na novostavbu SND umiestnil svoj súťažný návrh do priestoru oproti dnešnému prezidentskému palácu, na základe čoho síce vypadol v 1. kole, lebo porušil súťažné podmienky, ale život v plnej miere potvrdil správnosť jeho myšlienky – ním preferovaný priestor sa už dávno naplnil, žiaľ budovami, ktoré by nemuseli stáť práve v takomto cennom priestore; a Martin Kusý ml. spolu s Paľom Panákom a Petrom Bauerom sa dodnes trápia so svojím nedokončeným divadlom v urbanisticky indiferentnom priestore, bez záruky, že v konečnom výsledku pôjde naozaj ešte o divadlo...)
Žiaľ, takýto prístup k megainvestíciám je v poslednom období pre naše hlavné mesto príznačný, aj v prípadoch, ktoré boli pripravované súťažami. Len si pripomeňme súťaže na centrálu VÚB na Miletičovej ul. alebo na Národnú banku na Mýtnej ul. v oboch prípadoch sa presadili nezmyselné výškové objekty bez adekvátneho parteru, ktoré toľko deklarovanej identifikácii priestoru poslúžili len v elementárnej signálnej polohe, pričom obyvateľ mesta túto identifikáciu s priestorom nemá šancu pocítiť vôbec.... Koniec koncov, korene siahajú ešte hlbšie, napr. k budove Slovenského rozhlasu, k budove, ktorá by možno aj chcela byť mestotvorná, žiaľ, nemá žiadny parter....
Je to všetko vlastne zložité a som si toho plne vedomý – Kollárovo námestie v dnešnej podobe je jeden maximálne nehomogénny priestor. Je však naivná predstava, ak si myslíme, že jej priestorové a mestotvorné problémy dokážeme vyriešiť osadením jedinej – akokoľvek výtvarne dokonalej – hmoty do jej ťažiska. Mám pocit, že to chce trochu hlbšiu analýzu a hlbší interes o vyriešenie danej problematiky. Vidieť veci len cez prizmu výtvarna sa mi zdá byť príliš zjednodušené.
Svojho času som svoj pohľad na posudzovanie kvality architektúry definoval požiadavkami naplnenia štyroch základných kritérií:
a) urbanistický kontext
b) funkčnosť, konštrukcia, materiál
c) výtvarná kvalita, včítane záujmu o detail
d) výpovedná sila – filozofia návrhu.
Podrobne som študoval v zmysle týchto kritérií najmä víťazný návrh a vyšlo mi asi toto: a)Urbanistický kontext nevychádza z precítenia priestoru. Hmoty sú priveľké, konflikty
s existujúcou zástavbou nezmieriteľné. Alebo autori počítajú s tým, že tá stará štruktúra aj tak zachvíľu padne a neoplatí sa ňou zaoberať ? Len pre poučenie – architekt Ivan Matušík pri svojom slávnom koncepte prestavby Obchodnej ulice pred 30 rokmi uvažoval s likvidáciou prakticky celej existujúcej stavebnej substancie ulice – dodnes však tu bolo prestavaných len zopár domov ! Nemali by sme sa z toho poučiť ?
b)Nespochybňujem funkčnosť, realizovateľnosť z pohľadu investora. Z pohľadu potrieb mesta však postrádam presvedčivejšie riešenie verejného parteru u oboch hlavných hmôt. Poskytnutie výtvarného zážitku okoloidúcim je v jednom meste (ešte k tomu hlavnom meste) absolútne málo !
c) Záujem o detail sa, žiaľ, v tomto merítku posúdiť nedá. Nemám však žiadne pochybnosti o architektonických kvalitách víťazného tímu, takže som presvedčený aj o kvalite budúcich detailov budovy. Hoci – veľká schéma budovy príliš veľa šancí na kvalitný detail, blízky človeku, užívateľovi, bez zásadných zásahov do koncepcie, nedáva !
e) Výpovedná sila, resp. odkaz generácie našej budúcim generáciám, ktoré už asi autorov
nebudú veľmi poznať a budú vnímať architektonické dedičstvo minulosti ako kódovaný odkaz – čo sa bude dať z toho odkazu vyčítať ? Že v r. 2003 architekti vyprojektovali na fasáde budovy krásnu skamenelinu niekdajšieho parku v tomto priestore ? Čo to má do činenia s Jánom Kollárom, zakladateľom slovenskej literatúry a hlásateľom myšlienok našej príslušnosti k Slovanstvu ? Čo to má spoločného s Bratislavou a históriou bývalého Schöndorfu ?
Aby sme si rozumeli – páči sa mi architektúra víťazného návrhu, včítane tých stromových skamenelín... Je to brilantné výtvarné dielo...žiaľ, v danom priestore a danom merítku ako architektúra nemôže obstáť ! Pretože - podľa mňa – pre architektúru nemôže postačovať základné kritérium hodnotenia – páči sa mi to, resp. nepáči ! Považujem to za absolútnu povrchnosť nehodnú komplexnosti našej profesie.
Uvedomujem si aj to, že mnou postavené kritériá, môžu znieť v princípe aj ináč, ale pre architektúru je dôležité, aby sme sa s každým kritériom nezaoberali jednotlivo, ale so všetkými súčasne, pretože ak sme nesplnili ktorékoľvek z nich, je ťažké hovoriť o architektúre !
Neviem, aký bude ďalší osud Kollárka, viem však, že mnoho z toho bude v rukách architektov, aby výsledok bol nielen pekný, ale aj dobrý ! Bol by som nerád, keby sme v našom hlavnom meste prepásli ďalšiu šancu !
Peter Pásztor

P.S.: Po napísaní tohto článku sa mi dostali do rúk nové Archy (1/2004) a v nich úvodník Martina Mašeka: Nedostatok normálneho. Úprimne ma prekvapil a najmä – potešil!

(Pre FÓRUM ARCHITETEKTÚRY)

Dátum: 26.2.2004
Od: súťažiaci
Predmet: RE: kolarove namestie
Poplatok za súťažné podklady mi dodnes vrátený nebol.
To je len drobnosť ktorá ma na celej tejto súťaži zarazila. Ignoráciou súťažných podkladov výťazným projektom v relevantných bodoch a nesplnením nárokov na architektonickú kvalitu (otvorenosť parteru atd.) súdim, že táto porota, ktorej členovia by mali vyžadovať od návrhu i od seba istú mieru kvality (a teda byť schopný transformovať prezentované návrhy do skutočných rozmerov a skutočného prostredia) prispela zas k tomu, že súťažné prostredie u nás ešte stále nie je tvorené z takého počtu takých jedincov, ktorích zdatnosť by sa v konečnom dosledku prejavila vo zvýšení kvality nášho mestského prostredia, stavieb, ktoré nas nestresujú a neprekážajú nám a nenadradzujú sa nad človeka.

Dátum: 24.2.2004
Od: akcionar
Predmet: a
sutaz odovzdalo 94 kolektivov, odmenenych bolo 8, chcel by som sa spytat niekoho zo sutaziacich, boli vam vratene poplatky za sutazne podklady, bola vam vyplatena nahrada za postup do 2. kola, boli vam vyplatene odmeny? dakujem

Dátum: 24.2.2004
Od: zuza kralova
Predmet: Andrej Kollár, Róbert Lauko a Eugen Prejsa nepôjdu do väzby.
http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=1276073

Dátum: 24.2.2004
Od: Jozo Povazan
Predmet: RE: andrea, tiez sutaziaca
andrea, tiez sutaziaca,
Niekolko poslednych sutazi dopadlo, tak ze ani prvy nebol vyhlaseny (pko, podhradie, galeria, ...) a niekolko dolezitych sutazi sa neuskutocnilo vobec (napr. hotel pri Forume) . Myslim ze toto bola jedna z mala sutazi ktore sa ukoncili stupnom vitazov.
Ziadne sutazne podmienky sa nedaju dodrzat na 100%, ide iba o mieru porusenia. V sutazi je to jedno, problemy mozu nastat pri UR a to si uz musi zvazit investor.

Dátum: 23.2.2004
Od: andrea. tiez sutaziaca
Predmet: RE: kolarove namestie
inak vitazny navrh je fantasticky! keby tak stal niekde v transformujucej sa byvalej priemyselnej stvrti, ktora potrebuje ozivit pritiahnut pozornost a zaujat. Nie v centre na namesti, ktore je uz bez toho dost - prepacte za vyraz - rozdrbane. Kollarovo potrebuje nieco velmi mestske,privetive a scelujuce a nie dva vrazene kliny s kanonom, ktory vyvolava nemozem si pomoct ale len a len tiesen.A to sa uz ani nevyjadrujem k tomu zvlastnemu objektu dolu pri alzbetke:)Naslo sa medzi sutaznymi navrhmi naozaj par velmi prijemnych konceptov, ktore stoja za prehodnotenie...

Dátum: 23.2.2004
Od: andrea, tiez sutaziaca
Predmet: RE: kolarove namestie
viete co nechapem?system verejnych architektonických sutazi u nas na slovensku.z akehosi zahadneho dovodu to vyzera vzdy asi takto : najprv sa vypisu podmienky,s vyraznou vustrahou ze ak nebudu dodrzane sutany navrh bude okamzite vyluceny...potom prebehne sutaz a hop - hadajme kto vyhral? jasne - zasadne ten, ktori co najmenej dodrzal sutazne podmienky - takze nielen ze ho nevylucili ale este dokonca aj odmenili!!! ( popripade najprv vylucili a potom zrazu nechali vyhrat - vid berlinska ambasada...) tak ja uz naozaj prestavam chapat zmysel podmienok. bud su a maju sa dodrzat, alebo nie su a potom nech nas neobmedzuju...

Dátum: 23.2.2004
Od: misko
Predmet: RE: kolarove namestie
ospravedlnujem sa, predchadzajuci prispevok bol samozrejme venovany web-ovi...este raz pardon

Dátum: 23.2.2004
Od: misko
Predmet: RE: kolarove namestie
mily buco,

nemozem povedat ze uplne suhlasim s nazorom buca (aj ked iste myslienky mi su blizke) a teda nejdem ho obhajovat, ale...

naozaj ma zarazil tvoj postoj o "uziveni sa v brandzi mimo slovenska"

mohol by som polozit otazku o kom si myslis ze patri k desiatim (3,5,12,XX) najzanamejsim-najuspesnejsim architektom sucasnosti?
piano? rogers? nouvele? foster? ando? ghery? ...
zamysli sa ako oni koncipuju svoje stavby v historickych centrach (londyn, berlin, pariz, bilbao) a este sa zamysli, ci sa uzivia...

Dátum: 21.2.2004
Od: web
Predmet: Pre buca
Len tak z povzdialia sledujem dianie na Slovensku ale nemozem si odpustit krátku poznámku pre Buca. So svojim názorom a prístupom k architektre by si sa v zahraničí len sotva v tejto brandži uživil.

Dátum: 17.2.2004
Od: zuza kralova
Predmet: RE: kolarove namestie
cislo navrhu je vzdy pod projektom, mam pocit, ze k predchadzajucemu hodnoteniu od "buca" si treba pricitat +1

Dátum: 17.2.2004
Od: Jozo Povazan
Predmet: RE: kolarove namestie
regulaciu poznali uz v egypte, vdaka tomu mame napr. tri kopce v Gize.

Dátum: 16.2.2004
Od: buco
Predmet: RE: kolarove namestie
... dakujeme za krasne a niektore velmi hodnotne prispevky do diskusie, najma fsetko o regulativoch, ktore sice v staroveku chybali a aj tak sa nam stare mesta pacia. ale my sme uz nad tym a zistili sme, ze prave uhly a ciary a obmedzenia robia krasu a dakujeme Bohu za krasne odregulovanu Petrzalku. dobre, regulativy do hlbky atd., ale preco by nemohlo na takomto mieste vzniknut nieco skutocne originalne? budova svojich vlastnych rozmerov, podla vlastnych regulativ, nedrziaca sa klasickej matematiky a zazitej estetiky. som fanusik fsetkoho originalneho a experimentalneho, je to to, co pritahuje pozornost, ludia okolo toho chodia, nerozumeju tomu, mozno nadavaju, vymyslaju pre to rozne nazvy, mozno aj hanlive, ale nakoniec si danu budovu oblubia a stane sa stretavacim bodom, nie uzehlit, ale exponovat, vystrcit sa z radu, nech ked sa povie "stretneme sa na kollarku...", tak ten druhy povie "...pod tou kvaceninou (vlnou, vybuchom, patlaninou, mordou, kolacom, salatom a ine prijatelne nazvy :)". ale kazda diskusia je dobra a mne sa lubi lahkost a vtip, takze aj navrh c.16 je fajn, dalej 15, 17 ma charakter, 24, 34 je silny navrh, ale ma nieco, to bude ta strudla, 43 je jeden s favoritov, velmi pekne, zdravime mvrdv :), velmi pekne, 50 je strohe, ale nenasilne a pekne, 58 a zdravime madrid, 63 je velmi silny koncept a kde je podpis pana kaplickeho, dakujeme, 65 je vitaz, ze a ma to nieco do seba, dobry koncept, ale moc holandske, 68 je ako my mladsi hovorime haluz, dobre, a skutocne nadherny je koncept cislo 87 a zaroven moj najvacsi favorit, dobry koncept, architektura, pekne,

Dátum: 11.2.2004
Od: cynik
Predmet: RE:sutaziacemu
myslim ze ked niekto ide do zeme so 4-5 podlaziami namiesto povolenych 2-3 koli hladine podzemnej vody (to hadam ani NBS nema taku "pivnicu") potom neprekaza ani zastavanie zvysku uzemia obcas aj vyskovymi budovami.
to ale nieje drobna architektura, ktora bola povolena!
na capicu budovy,posledne NP boli poziadavky ako 1/2 ploochy ostatnych podlazi, alebo jej umiestnenie voci rimse tak, aby podla mna nebola z horizontu chodca az tak vidiet.naco sa potom robia regulativy?..

Dátum: 11.2.2004
Od: tiez sutaziaci
Predmet: RE: kolarove namestie
ten casopis som zatial nemal moznost citat, hovoris o nepochopeni z koho strany? ak z mojej, comu nerozumiem podla teba?

ja si naozaj myslim, ze kollarovo namestie ziadny novy dom nepotrebuje, ak ak niekto ma potrebu tam investovat svoje peniaze, urcite by to malo byt s uplne inymi regulativami, ako boli v sutaznych podmienkach.




Dátum: 11.2.2004
Od: :
Predmet: tiez sutaziaci - RE: kolarove namestie
dost hlupa otazka, nie? skus to trosinku spresnit :-)

Dátum: 10.2.2004
Od: tiez sutaziaci
Predmet: RE: kolarove namestie
nepochopene ?!

Dátum: 10.2.2004
Od: :
Predmet: cynik - RE: kolarove namestie
to je ako opisane z uvodniku toho casopisu, co to publikoval, len trosku nepochopene :-)

Dátum: 10.2.2004
Od: tiez sutaziaci
Predmet: RE: kolarove namestie
cynik, konkretne ktore podmienky podla teba nesplnaju odmenene a ocenene navrhy? podla mna su prave preto navrhy tak malo zaujimave, lebo vsetky viac alebo menej plnia sutazne podmienky a nenavrhuju nicviac ako dom s rozmerom Xkrat Xkrat Xkrat mm.

Dátum: 10.2.2004
Od: cynik
Predmet: RE: kollarove namestie
Len mimochodom, keď už teda konečne zverejnili výsledky súťaže, vsetci, alebo minimálne tí, ktorí sa jej zúčastnili a poznali podmienky a záväzné regulatívy si mohli všimnúť, že taker ani jeden z návrhov v druhom kole regulatívy nesplňoval, ocenené a odmenené nevynímajúc.
Proti výsledkom sa však šak nikto zo súťažiacich nemohol odvolať, nakoľko sme podrobnejšie štúdie mohli vidieť až keď výsledky nadobudli platnosť. To len mimochodom, lebo vyhlasovatel súťaže podklady a podmienky spracoval veľmi dobre, ale hlavne pre seba. A ako jeden zo zúčasnených tým že som odovzdal svoj návrh som s ich pravidlami súhlasil.
Takže ma niekto ťažko presvedčí, že súťaž alebo skôr výsledky boli úplne legitímne, aj keď takéto prehmaty sa občas stávajú aj v iných súťažiach. Len by som potom za každú cenu nelegitimizoval tento stav v odbornom časopise člankom od náhradneho člena poroty.

Dátum: 3.2.2004
Od: adade
Predmet: RE: kolarove namestie
a co hovorite na 21tku?

Dátum: 2.2.2004
Od: lomen
Predmet: RE: kolarove namestie
to: marian nemec,c 16
neviem preco si niekto mysli ze architektura ktora sokuje by sa mala presadzovat a uz vobec neviem ako si moze niekto myslit ze toto je cesta buducnosti
myslim ze toto je len dost povrchny nazor,kt nebere do uvahy mnoho dalsich kriterii ktore vplyvaju pri formovani objektu do uz existujucej urbanistickej struktury

Dátum: 1.2.2004
Od: webadmin
Predmet: RE: kolarove namestie

Aké bude Kollárovo námestie?
Reakcia na víťazný návrh v architektonickej súťaži na zástavbu námestia v Bratislave.

V časopise „Informácie slovenskej komory architektov“ číslo 1/2004 boli uverejnené výsledky architektonickej súťaže na zástavbu Kollárovho námestia v Bratislave. Spomínaný priestor je mi dobre známy, často ním prechádzam. Prezentovaný návrh na mňa tak zapôsobil, že som pocítil potrebu vyjadriť sa k nemu.

Už letmý pohľad na počítačový model okolitej štruktúry hmôt z vtáčej perspektívy ukazuje, že navrhované objekty sú pre toto prostredie nezvyčajne veľké. Koncentrovanie znakov dominantnosti – mohutnosť nediferencovaných objemov, zdvojenie budov, ich tvar v podobe zapichnutých klinov (chystajúcich čosi rozštiepiť?, natíska sa aj asociácia so siluetou neďalekého, dnes už nejestvujúceho, pamätníka nášho prvého robotníckeho prezidenta ) – sa nezdá byť primerané aj napriek polohe vytvárajúcej nový uzáver námestia. Veľkorysá budova Fakulty architektúry STU od významného slovenského architekta E. Belluša, ktorá je v tesnej blízkosti navrhovaných objektov, pôsobí odrazu ako malá stavba. Nie je to nežiadúce poníženie hodnoty kvalitatívne určujúceho objektu tejto časti mesta? Spolu s objektom Živnodomu od architekta K. Šilingera a budovou Chemickotechnologickej fakulty STU od architekta V. Karfíka, tvoria jednu charakterovú a veľkostnú hladinu námestia a jeho okolia. Výstavba nových objektov v navrhovaných dimenziách vnesie ďalšie merítko do prostredia, v ktorom už teraz vytvára značné napätie nedoriešený vzťah spomínaných budov k pôvodnej nižšej zástavbe najmä v južnej (smerom k Obchodnej ul.) a severozápadnej (Jozefská ul. a okolie) časti námestia.

Navrhované objekty nemajú snahu vytvárať vzťah s prostredím do ktorého vstupujú - separujú sa od neho. Táto skutočnosť je priznaná a dokonca prezentovaná autormi aj porotou ako prednosť návrhu. Akoby sa mesto prestalo posudzovať ako organizmus, ako kontinuita a zmysluplná previazanosť jednotlivých priestorov.

Návrh je koncipovaný tak, že tektonika budov je potlačená. Stavebné hmoty sú ako celok obalené do formálneho plášťa vytvoreného jednoduchým organickým motívom. Objekty tak v podstate vytvárajú jednoliate mohutné, bližšie nediferencované bloky. Výsledkom tohoto výtvarného postupu je, že navrhované objekty pôsobia nie ako stavba, ale skôr ako malý úžitkový predmet (kôš?) zväčšený do rozmerov budovy. Takýto postup v princípe neumožňuje reagovať na dôležité línie a tvary okolitých objektov. Celkove sa tým v širšom okolí prehĺbi stav nepríjemného napätia. Problém vyzerá byť najvypuklejší zo strany nám. 1. mája. Naklonenie fasády smerom do námestia 1. mája, nediferencovanie fasád budov v horizontálnom smere (budovy nemajú vymedzený ani parter) a pravdepodobne aj absencia jasnejšie definovaných okien (ako kontaktového prvku človeka a stavby) zúzkostňuje celý priestor a vyvoláva až pocit strachu pre okoloidúceho človeka. Takto stvárnený priestor vyvoláva asociáciu s priechodom úzkou, hlbokou tiesňavou, kde človek nemá kam uniknúť nebezpečenstvu číhajúcemu niekde vo výške.

V spodnej časti námestia je navrhnutá doskovitá budova pôdorysne v tvare písmena L, ktorá má vytvoriť nový východný roh zmenšeného námestia. Položili si autori projektu otázku do akého prostredia sa má táto stavba včleniť? Oproti, z druhej strany Radlinského ulice stojí malebná baroková stavba, dnes reštaurácia Alžbetka, ktorá je najstarším zvyškom pôvodnej štruktúry. Ďalej sú tu budovy kasární, ktorých hodnotu vo svetle nového svetového trendu prehodnocovania a rehabilitácie starých mestských štruktúr tiež nie je možné ignorovať. Aj v južnom rohu námestia smerom k Obchodnej ulici stojí zaujímavá skupina domov staršej zástavby, z ktorých najmä nárožný dom má výrazný charakter. Tento priestor za posledných 30 rokov výrazne utrpel. (Ešte v 70. rokoch stálo približne v mieste novonavrhovanej budovy barokové dvojča „Alžbetky“, „vstupná“ budova do vtedy už neexistujúcej južnej časti Slovanskej ulice.) Nové stavby (je dobré na týchto miestach niečo stavať?), by asi v tomto prípade mali byť prispôsobené najmä pôvodným domom a nielen budovám novších vysokých škôl uzatvárajúcich priestor zo severovýchodu. Najhodnotnejším objektom tohoto mikropriestoru je iste baroková „Alžbetka“.

Myslím, že navrhované nové objekty na Kollárovom námestí v Bratislave vzbudzujú viaceré otázky a pochybnosti. Problémom pri hodnotení kvality architektonického návrhu (všeobecne v súčasnosti) sa zdá byť jeho celkové zaradenie do existujúcej štruktúry. Kvalita obrazu mestského priestoru ako celku bohužiaľ nebýva rozhodujúcim kritériom. Stavby sa skôr posudzujú ako solitéry. Absentuje posúdenie nových budov z hľadiska výtvarno-architektonického zaradenia do konkrétneho urbanistického resp. prírodného rámca. Myslím si, že bez vedomého formovania vzťahov všetkých zúčastnených prvkov „mestského obrazu“ sa nedá vytvárať harmonický mestský priestor.
PETER ANDRÁŠI
Fórum architektúry 02/2004

Dátum: 6.1.2004
Od: Ach
Predmet: RE: kolarove namestie
Ach poroto. Takáto Urna môže vyhrať súťaž len na Slovensku.

Dátum: 2.1.2004
Od: mike
Predmet: RE: kolarove namestie
nestava sa casto ze niekdo spoza hranic slovenska venuje pozornost lokalnym sutaziam (preto som dost prekvapeny tvojou angazovanostou). mohol by si prosim strucne zhrnut zasady navrhovania verejnych priestorov, tak ako ich ty aplikujes v svojej profesii? navrhujes? si menezer alebo ekonom? uradnik? v akom meste posobis?

Dátum: 2.1.2004
Od: michal
Predmet: RE: kolarove namestie
ahoj mike
soutěže jsem se nezúčastnil, ale trochu ji z povzdálí sledoval. Co se týká profese, tak mne živí právě řešení ploch v okolí budov, náměstí, etc.

Dátum: 2.1.2004
Od: mike
Predmet: RE: kolarove namestie
ahoj michal... ty si sa zucastnil tej sutaze? ak ano, ktory navrh je tvoj? si student? si architekt? ... alebo nieco ine?

Dátum: 30.12.2003
Od: jo6o
Predmet: RE: kolarove namestie
suhlasim s michalom a to nie len preto ze tuzim po jeho pochvale.
ale to som chcel nie: pacilo sa mi hodnotenie poroty navrh c.5 - navrh bol v celku na hovno ale mal najviac m2 a preto dostane odmenu

Dátum: 29.12.2003
Od: michal
Predmet: RE: kolarove namestie
vzkaz pro francouze - nepatřím mezi zelené, natožpak mezi vaše zalené v BA. Spíš bych se zařadil do řad odborné veřejnosti.
Nevím jestli šlo v soutěži o narcisizmus investora, pokud mu pozemky na naměstí patří tak proč ne, leč město je tu od toho aby dalo zavazné regulativy a hajilo zájmy ostatních občanu, a od zučastnených architektu - jakožto odborníkú bych asi očekával větší cit pro řešení daného úkolu, i vzhledem na podmínky soutěže. Z toho že řešení náměstí jako veřejného prostoru pro lidi zúčastněné (architekty i porota) moc netrápilo bych odvodil že to nepovažují za dúležité, takže pak už mne ani nepřekvapuje nízká úroveň veřejných prostor slovenských měst. Ale asi je to pro místní komunitu vyhovující a teta Kateřina by to komentovala nejspíš starým rčením že kdo chce kam pomozme mu tam , či každý svého štěstí strújcem.
PS. zdravím juraje jako první slovenskou vlaštovku, co pochopila že v architektuře nejde jen o baráky ale i o ten "šum "okolo

Dátum: 29.12.2003
Od: juraj
Predmet: RE: kolarove namestie
Odkaz pre francuza :A čo červení na meste? Ale trošku aj vážne, myslím si že Michal má správny názor na vec, myslím že exteriér nášho mesta ,no poväčšine hroza, a hlavne - milí zelení aj červení nameste, architekti, urbanisti, občania, riešite budúci vzhľad Kollárovho námestia, hoc investor to už máaj tak dávno jasné, vie presne kolko M2 potrebuje a koľko mu to vynesie, ale nech už preboha niekdo vyrieši bezdomovcou, ktorí si vytvorili svoj kutloch na námestí pod borovicami, v centre , skadiaľ dennodenne prejde turistov atd,atd,...

Dátum: 27.12.2003
Od: Tomas Kowalski
Predmet: RE: kolarove namestie
Trochu gramatiky, priatelia: KOLLÁROVO námestie! A navyše: Most KOŠICKÁ???
T. Kowalski

Dátum: 27.12.2003
Od: Tomas Kowalski
Predmet: RE: kolarove namestie
Trochu gramatiky, pratelia: KOLLÁROVO námestie! A navyše: Most KOŠICKÁ???
T. Kowalski

Dátum: 25.12.2003
Od: sidla
Predmet: RE: kolarove namestie
Mne sa to od zaciatku zda, ze v sutazi sa prejavil najma narcisizmus investora. Necital som o nazore mesta.

Dátum: 16.12.2003
Od: francuz
Predmet: RE: kolarove namestie
v tejto súťaži ide zrejme o to ,aby mal investor argumenty od odbornej verejnosti na zástavbu celého námestia (na celé námestie nemá povolenie) takže s ním zatiaľ nemôže nič robiť.
Proti sú samozrejme zelení na meste...???

Dátum: 16.12.2003
Od: michal
Predmet: RE: kolarove namestie
to že se v druhem kole řešila "iba polyfunkčná budova" je smutné, leč předpokládám že návrhy co se dostali do druhého kola byli i v kole prvním a tam to řešit měli. TAkže bych to neomlouval požadavky na druhé kolo, protože budovy jsou to možná pěkné leč prostor kolem nich je většinou nezvladnutý. A vzhledem na to jak vypadá většina veřejných prostor ve vašem hlavním městě bych kladl větší dúraz i na tuto součást "architektonické tvorby"

Dátum: 16.12.2003
Od: francuz
Predmet: RE: kolarove namestie
..ovsem je rozdiel medzi prvym a druhym kolom sutaze (v druhom sa riesila iba polyfunkcna budova!)

Dátum: 15.12.2003
Od: michal
Predmet: RE: kolarove namestie
Vzhledem na to,že se v rámci soutěže melo řešit celé náměstí, bych se pozastavil nad kvalitou vize pro veřejný prostor u většiny návrhu. A pokud se podívám na ty návrhy co to vyhráli tak mi přijde z uvedených materiálú , že to snad neřešili vubec a porote to ani nechybelo. Nuž stačí jen doufat že ani lidem park - náměstí chybět nebude. A ta 16 je vcelku silne kafe - tam by si člověk jinak oddychnul.

Dátum: 15.12.2003
Od: kate
Predmet: RE: kolarove namestie
mne sa ten vitazny projekt celkom paci, viac ako nejaky pamatnik mi to pripomina strom :o) jeden z poslednych na Kollarovom namesti ... je to celkom fajn

Dátum: 12.12.2003
Od: adam
Predmet: RE: kolarove namestie
no neviem, ale mne ten vitazny navrh pripomina tak trochu gottwaldov pamatnik. uz len ta socha mi tam chyba. ale neni to zle, aj ked mam pocit ze tam boli aj zauimavejsie navrhy.

Dátum: 11.12.2003
Od: mm
Predmet: RE: kolarove namestie
ak toto vidis ako buducnost, tak potom zijes asi niekde v 19-tom storoci:)) al inac nic proti tebe)

Dátum: 11.12.2003
Od: mm
Predmet: RE: kolarove namestie
No tusim ze ta 16-tka je fakt pohoda:))

Dátum: 11.12.2003
Od: zuza kralova
Predmet: RE: kolarove namestie
mne osobne nie je jasne, ako je to mozne, ze niekto dokaze kupit v hlavnom meste namestie a postavit si tam osemposchodovy dom, ci uz so sutazou alebo bez.

Dátum: 11.12.2003
Od: miso
Predmet: RE: kolarove namestie
konecne prebehla sutaz so slusne postavenym konceptom,
jasné podmienky,pekne ceny...slusna ucast architektov...

vacsinu navrhov povazujem za hlboko podpriemerne /aspon z uverejneneho nahladu/ -ale to je realny stav nasej cesko-slovenskej sceny.

je len velka skoda ze nebola postavena kvalitnejsia porota, ktora by pritiahla napriklad nejake rakuske tymi...som presvedceny ,ze kvalita navrhov by bola vyssia...vratane tych ,ktore dostali ceny...a mozno by sme sa viac naucili...

aj tak som rad ,ze sutaz ma jasnu prvu cenu a nebola len trapnym divadielkom ako to robia napriklad J&T /pko,podhradie../a podobni spekulanti...
sutaziaci

Dátum: 11.12.2003
Od: a
Predmet: RE: kolarove namestie
skoda, ze nie su znami autori

Dátum: 11.12.2003
Od: Andrea Ehrenreich
Predmet: RE: kolarove namestie
Velmi pozivne ma prekvapilo mnozstvo navrhov a ich slusna uroven.

Dátum: 11.12.2003
Od: lolo
Predmet: RE: kolarove namestie
no... podla mna navrh 44 a 30 su ine... ta 16ka nesplnila tusim regulativy (iba tusim nerobil som to) a navyse je trochu skaredaaaaa